V súčasnosti sa znižuje počet detí, ktorých rodičia dajú zaočkovať. Odborníci však upozorňujú na tento problém.
Klesajúca miera preočkovanosti negatívne vplýva na imunitu populácie voči infekčným ochoreniam. Pre antivakcinačné aktivity či odkladanie očkovania detí sa ľudia stávajú náchylnejšími, čo môže vyústiť do epidémií rôznych chorôb, ako napríklad osýpok, ktoré sa v uplynulých mesiacoch objavili napríklad v Rumunsku a Česku. V rokoch 1993 až 2007 sa pritom vďaka vakcinácii podarilo počet prípadov osýpok v Európe znížiť o 90 percent.
Význam očkovania je u človeka individuálny a navodí mu úplnú imunologickú ochranu. Ako však zdôrazňujú odborníci, podporuje tiež zlepšovanie stavu odolnosti populácie a zamedzuje šíreniu infekcií. „Na základe vysokej preočkovanosti osôb sa vytvorí tzv. kolektívna imunita. Tým sa zamedzí šíreniu pôvodcov ochorení v populácii. Ide teda o stav odolnosti populácie, ktorá bráni šíreniu infekcie. V optimálnom prípade dôjde až ku vymiznutiu ochorenia v určitom regióne, dokonca na celom svete, čo sa napríklad podarilo v prípade pravých kiahní,“ vysvetlila predsedníčka Slovenskej vakcinologickej spoločnosti Zuzana Krištúfková. V prípade jednotlivých ochorení sa úroveň preočkovanosti na vznik kolektívnej imunity líši. „Závisí totiž aj od nákazlivosti daného ochorenia, veku, hustoty obyvateľstva. Napríklad pri osýpkach platí, že deti sú pred nimi chránené vtedy, ak bude preočkovaných viac ako 95 percent z nich. Pri detskej obrne a záškrte je to 85 percent,“ dodala.
Infekcie – najväčšia hrozba pre deti
Infekcie predstavujú najväčšie riziko pre malé deti, ktoré ešte nemajú zrelý imunitný systém. Po narodení u nich rýchlo klesajú ochranné protilátky, ktoré dostávali od matky a mohli ich získať len v prípade, že konkrétne ochorenie prekonala alebo je proti nemu zaočkovaná. Preto lekári s vakcináciou proti niektorým druhom chorôb začínajú už v prvých mesiacoch života. Existujú dva typy očkovania detí – povinné a odporúčané. V rámci prvého menovaného deti očkujú proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, žltačke typu B, hemofilu, detskej obrne, pneumokokovým infekciám, osýpkam, rubeole a mumpsu. Do druhej skupiny patria zase vakcíny proti rotavírusom, ovčím kiahňam, meningokokovej meningitíde, hepatitíde typu A, kliešťovej encefalitíde, proti HPV (papilomavírusom) či chrípke. V tomto prípade rodičia svoje deti dávajú očkovať na vlastnú žiadosť. Okrem toho si môžu vyžiadať aj očkovanie proti tuberkulóze, ktoré nie je zaradené v menovaných skupinách.
Očkovať sa môžu i dospelí
V prípade dospelých pacientov odborníci odporúčajú očkovanie najmä pre pribúdajúce chronické ochorenia, ktoré sa vyskytujú s vyšším vekom, a slabšiu výkonnosť imunitného systému. V prípadoch niektorých ochorení klesajú hladiny protilátok, čo si vyžaduje opätovnú vakcináciu. Takýmto ochorením je napríklad tetanus, pre ktorý sa očkovanie opakuje každých 10 až 15 rokov. U dospelých sa nedostatočné hladiny protilátok nachádzajú aj proti záškrtu alebo čiernemu kašľu.
Očkovanie pred cestou do zahraničia
Špecifickým druhom očkovaní sú vakcinácie nevyhnutné pri cestovaní do zahraničia. Ide najmä o cesty do krajín s horšími hygienickými podmienkami alebo exotických destinácií. V takýchto miestach hrozia ochorenia ako hepatitída typu A, cholera, týfus, žltá zimnica, japonská encefalitída alebo besnota po uhryznutí opicou, netopierom či túlavým psom. Tieto očkovania sú odporúčané, no niektoré krajiny si napríklad vyžadujú povinné očkovanie proti spomínanej žltej zimnici. U pútnikov do Mekky je zase povinná vakcinácia proti meningokokovej meningitíde. „Rozumný človek – a nemusí to byť ani veľký cestovateľ – by mal byť zaočkovaný proti hepatitíde typu A. Aj na Slovensku máme do roka niekoľko epidémií tohto typu. Pri cestách do dnes už tradičných destinácií v podobe Turecka, Egypta, Tunisu, momentálne populárneho Zanzibaru či Srí Lanky jednoznačne odporúčam aj očkovanie proti brušnému týfusu,“ uviedol Ivan Bakoš z Inštitútu očkovania a cestovnej medicíny a dodal, že vakcináciu proti hepatitídam A aj B a týfusu považuje za cestovateľský základ.
