Ešte stále sa mi trasú kolená od rozhorčenia, no rozhodla som sa podeliť so svojim príbehom a upozorniť ľudí na krádeže v istej nemocnici vo veľkom slovenskom meste. A nečinnosť vedenia. Snáď to raz skončí.
Pracujem, ako zdravotná sestra v nemocnici. Napriek náročnej práci ma moje zamestnanie napĺňa. No až do chvíle, kým som sa nestala obeťou krádeže i ja. Od toho času do zamestnania chodím s nevôľou a strachom, čo mi zase ukradnú. A nielen mne. Ale i kolegyniam a pacientom.
Už dlhé roky sa totiž na tomto mieste bojuje s krádežami, čo nerobí dobré meno tejto nemocnici. A nikto to nerieši. Denne prichádzam s bolesťou do styku a k tomu navyše sa pridá i nešťastie z okradnutia. Napriek sťažnostiam stav zostáva nezmenený.
Preto sme sa rozhodli verejne na to upozorniť všetkých ľudí, aby mali oči otvorené už pri vstupe do nemocnice, hlásili krádeže vedeniu zariadenia a volali políciu.
V tomto mesiaci, čo je ozaj hanba, okradli v službe sestry na novorodeneckom oddelení – prišli o celé tašky, doklady aj peňaženky (a to už dúfam musí niekto riešiť). Prečo? Nemáme si kam zložiť veci, aby sa k nim nepovolaní nedostali. Zlodejovi sa preto nečudujem, keď tam má všetko ako vo výkladnej skrini.
Privolaný policajt tiež potvrdil, že o zamestnancov nemocnice nie je dobre postarané. Tašky pohodené, lebo nemajú na oddelení skrinku na zámok. Podľa mňa je to nezodpovednosť a neschopnosť vedúcej sestry a staničnej sestry, ktoré dlhé roky ignorovali povinnosť postarať sa o bezpečnosť súkromných vecí sestier v službe.
Riešením by bola sesterská miestnosť, v ktorej by si zamestnanci oddelenia mohli zložiť osobné veci. Tento problém ma o to viac irituje, že priestor by tu na to bol. Takto sestry sedia na chodbe ako biologický odpad a sú pod veľkým tlakom. Vytvárajú sa konflikty, intrigy a neoverené klebety, len preto, že často prichádza ku krádežiam. Zmení sa to? Nechodíme predsa do zamestnania, aby sme výplatu „odovzdávali“ nekalým živlom.
Ďakujem za zverejnenie príbehu.
