Liečebný účinok teplej a studenej vody s prísadami rastlín poznali už v dávnej minulosti. O jeho prospešnosti si niečo povieme i dnes.
Už staroveké národy poznali blahodarné účinky liečivých kúpeľov. Do teplej vody sa pridávali rôzne prísady pochádzajúce z prírody, ktoré pomáhali nielen ku kráse žien, ale aj k zdraviu tela. Liečivý účinok teplej a studenej vody s pridaním rastlín využíval i nemecký farár Kneipp (1821 – 1897), ktorý založil vodoliečebný ústav vo Worishofe. Svojim pacientom prikazoval pridávať do kúpeľa rozličné rastliny. Dôraz kládol na otužovanie. Odtiaľ pochádza výraz „kneipovanie“, ktorý znamená otužovanie studenou vodou spojené s behaním naboso po zarosenej tráve.
Za Kneippových čias bolo kúpanie takmer obradom. Dámy si do kúpeľa v drevených korytách neraz pridávali aj podivné prísady na pestovanie krásy. Kúpali sa napríklad vo vode zmiešanej s čerstvo nadojeným mliekom alebo s rozmiaganými jahodami, malinami, nakrájanými uhorkami alebo posekaným špenátom.
Tento recept na cesnakovú polievku môže poraziť chrípku, prechladnutie a dokonca aj norovírus!
V súčasnosti vieme, že tieto prísady, používané v minulosti, majú dodnes isté opodstatnenie. Aj dnes si do kúpeľa pridávame rozličné prísady podľa účelu, ktorý chceme kúpeľom dosiahnuť. Môžeme si pripraviť iba voňavý kúpeľ, alebo ním prispieť k dobrému spánku. No i naopak. Povzbudiť sa k čulosti. Kúpeľom si môžeme liečiť suchú, mastnú či nečistú pokožku, alebo ním podporiť celkovú regeneráciu. Kúpeľ pripravený z výluhov z rastlín má mnoho výhod oproti kúpeľom s hotovými penivými a rozličnými chemickými prísadami do kúpeľa.
Niektoré hotové kúpeľové soli sú nevhodné pre citlivú kožu, vysušujú ju a nikdy nemôžu nahradiť liečivý účinok výluhov z rastlín. Dnes je vedecky dokázané, že niektoré obsahové látky rastlín sa kožou vstrebávajú a takto prechádzajú do krvného a lymfatického obehu, čím vyvolávajú špecifické účinky. Napokon sa vylučujú močom, potením a vydychovaním.
Recepty na prípravu konkrétnych rastlinných kúpeľov prezradíme nabudúce.
