Mladý Američan sa v dojímavom osobnom projekte s názvom „Boj, ktorý sme si nevybrali“ rozhodol citlivo zdokumentovať príbeh svojej manželky Jennifer, ktorej diagnostikovali rakovinou prsníka.
Od bezstarostných letných dní, cez padajúce vlasy, infúzie a bolestné okamihy – tak vyzerá zbierka fotografií z portfólia Angela Merendina s názvom ‚The Battle We Didn’t Choose‘ (Boj, ktorý sme si nevybrali). Mladý Američan sa v dojímavom osobnom projekte rozhodol citlivo zdokumentovať boj svojej manželky Jennifer s rakovinou prsníka.
Rozprávkový koniec však v tomto životnom príbehu chýba. Po radosti z prvého spoločného bytu, lepších i horších momentoch strávených v nemocnici či záchvatoch zúfalstva sériu ukončuje pomník s manželkiným menom. Jennifer boj so zákernou chorobou prehrala. Američan si jej pamiatku teraz uctieva knižným vydaním zozbieraných fotografií. Merendino verí, že príbeh ľuďom pomôže lepšie pochopiť situácie, ktorými prechádzajú onkologickí pacienti a zároveň poslúži ako pripomienka skutočnosti, že boj o život netreba vzdávať ani v tých najťažších okamihoch.
Kde bolo tam bolo…
Spoločný príbeh manželov sa začal v Clevelande v roku 2005. Merendino sa uchádzal o prácu v reštaurácii, kde bola Jennifer manažérkou.
„Hneď som vedel, že sa s ňou ožením,“ uviedol Merendino aj napriek tomu, že na začiatku mu šťastena veľmi nepriala. Krátko po zoznámení sa totiž musela Jennifer za prácou odsťahovať do New Yorku a mladíkovi zostal priestor len na priateľské telefonáty.
„Trvalo mi asi šesť mesiacov, kým som nabral odvahu a povedal jej, že som do nej zamilovaný. Ona to našťastie cítila rovnako,“ hovorí Merendino. Istý čas živili vzťah na diaľku, nakoniec však Angelo nasledoval svoju partnerku do New Yorku, kde sa v roku 2007 zobrali. O päť mesiacov neskôr Jennifer diagnostikovali rakovinu prsníka.
Boj, ktorý sme si nevybrali
Jennifer amputovali prsník, podstúpila chemoterapiu, ožarovanie aj rekonštrukčnú chirurgiu – to všetko za veľkej podpory rodiny a priateľov. Istý čas všetko vyzeralo byť v poriadku, v roku 2010 sa však rakovina vrátila.
„Zdalo sa nám však, že naša rodina a známi netušili, aká vážna je situácia, ktorá nastala. Potrebovali sme, aby sa okolo nás zhŕkli tak ako predtým,“ uviedol Merendino, ktorý následne začal robiť to, čo vedel najlepšie – fotografie. A tie skutočne zabrali.
„Mysleli sme si, že ak by ľudia videli, čo sa deje, lepšie by tomu rozumeli. Rozprávanie jednoducho nefungovalo. Fotografie komentujú a vysvetľujú, čo sa skutočne dialo. Cítili sme, že toto mi mohlo ľuďom pomôcť lepšie pochopiť, ako by mohli pomôcť rodinnému príslušníkovi či priateľovi. Chceli sme im ukázať, čo pomohlo nám,“ vysvetlil fotograf.
„Fotografoval som vždy , keď ma niečo zasiahlo, keď som cítil okamih nabitý emóciami.“ Jennifer zomrela v decembri 2011 vo veku 40 rokov. Merendino sa vrátil do Clevelandu a s odstupom času sa rozhodol, že fotografie pôvodne robené pre blízkych vydá knižne.
„Myslím, že Jennifer by bola hrdá, že sme dokázali niečo také znepokojujúce premeniť na niečo iné plné lásky, čo inšpiruje druhých,“ dodal fotograf.
www.nydailynews.com
