Nie je jednoduché prinútiť sa k návšteve lekára, keď nás vlastne nič nebolí. Áno, reč je o neobľúbených preventívnych prehliadkach, ktoré čas od času odhalia skryté zdravotné problémy. Nečakaným problémom býva napríklad zistenie, že máme vyššiu hladinu cholesterolu v krvi. Faktom však je, že tento „nebolestivý problém“ trápi viac než 50 % dospelých a podieľa sa na vzniku kardiovaskulárnych ochorení, ktoré sú stále hlavnou príčinou úmrtí na Slovensku. Ak vás vyšší cholesterol trápi, mali by ste vedieť, ako s ním zatočiť.
Cholesterol má, ako látka tukovej povahy, v ľudskom tele nezastupiteľnú funkciu. Svoju úlohu plní pri tvorbe hormónov, bunkových membrán, vitamínu D a žlči, ktorá napomáha tráveniu tukov. Je pre nás skrátka nenahraditeľný a telo si ho až v 70 %-nom pomere dokáže v pečeni samo vytvoriť. Zvyšok, zhruba 30 %, prijímame potravou, hlavne konzumáciou živočíšnych produktov (napr. mlieko, mäso, maslo a pod.).
Pokiaľ je jeho krvná hladina v norme, je všetko v poriadku. Za normálnu hodnotu celkového cholesterolu považujeme číslo do 5,16 mmol/l. Vo chvíli, kedy sa však začne zvyšovať nad odporúčané hodnoty, mali by sme zbystriť. Pravidelné kontroly by nemali podceňovať hlavne osoby, ktoré majú v rodine genetické predispozície ku kardiovaskulárnym chorobám alebo cievnym mozgovým príhodám. Opatrní by mal byť každý, koho sa týka niektorý z rizikových faktorov, medzi ktoré spadá zlá životospráva, nadváha a obezita, fajčenie, alkohol, stres či cukrovka.
Nenechajme sa však zmiasť obezitou, pretože zvýšená hladina cholesterolu v krvi bežne trápi rovnako štíhlych ľudí ako tých s nadváhou. Cholesterol má za následok ukladanie tuku na stenách tepien, čo vedie k ich zužovaniu a zvyšovaniu rizika vzniku aterosklerózy a ďalších komplikácií, ako napr. spomínané srdcové ochorenia či mŕtvica. Preto je nutné venovať pozornosť prevencii a poznať vlastné hodnoty. K docieleniu zdravej hladiny cholesterolu v krvi môže dôjsť už za dva mesiace (alebo po úprave životného štýlu), a to dodržiavaním režimových opatrení a zdravotných odporúčaní, medzi ktoré patrí ako úprava jedálnička, zvýšenia pohybovej aktivity, tak i zaradenia výživových doplnkov do denného jedálnička.
Štyri tipy, ako mať cholesterol pod kontrolou:
Čarujte s jedálničkom
Ozdravenie jedálnička alebo dokonca nízkocholesterolová diéta nemusí hneď pripomínať nemocničnú stravu. Snažte sa jednoducho o obmedzenie príjmu živočíšnych potravín, ako sú údeniny (salámy a slanina), mastné mäso a mliečne výrobky s vysokým obsahom tuku (smotana, hutné jogurty). Vyhýbajte sa vyprážaným jedlám a pozor si dajte tiež na trvanlivé pečivo, smotanové dezerty a sušienky s náplňou. Naopak, doprajte si viac zeleniny, ovocia, rýb a celozrnných cereálií. Pri výbere tukov je voľbou číslo jedna olivový alebo repkový olej. Nebojte sa variť v pare – zelenina i mäso si zachovajú mnoho vitamínov a minerálnych látok. Veľmi hodnotné sú taktiež strukoviny, a to hlavne vďaka ich vysokému podielu vlákniny, ktorá je v jedálničku potrebná.
Vsaďte na výživové doplnky
Ponuka v lekárňach je veľmi široká, a tak si môžete vyberať z mnohých typov výživových doplnkov. Vhodnejšie sú jednoznačne tie, ktoré sú určené na udržanie normálnej hladiny cholesterolu prírodnou cestou, teda z prírodných zdrojov. Napríklad výťažok z červenej fermentovanej ryže, zvaný monakolin-K, môže v množstve 10 mg denne pomôcť zníženiu syntézy cholesterolu v pečeni, a vedie tak k poklesu jeho celkovej hladiny v krvi. Kľúčová je úloha kvasinky Monascus purpureus, ktorá červenú ryžu fermentuje, a umožňuje tak vzniku aktívnej zložky monakolinu-K. Mletá červená ryža sa v Číne používa už viac ako 800 rokov, nielen v kuchyni, ale i v tradičnej čínskej medicíne sa s ňou môžeme stretnúť pri liečbe kardiovaskulárnych ochorení, a to už od 16. storočia.
Rozhýbte telo
Rozhodnutie, že sa budeme viac hýbať, sú ľahko vysloviteľné, ale už o niečo ťažšie sa realizujú. Preto nie je dobré stanovovať si príliš vysoké ciele. Ak jazdíte autom, bude pre začiatok stačiť, keď začnete viac chodiť pešo. Nemusíte hneď behať maratón. Každopádne by ste mali vášmu telu venovať aspoň pol hodiny pohybu denne. Spočiatku môže ísť iba o ľahkú pohybovú aktivitu, trebárs rýchlejšia chôdza, pri ktorej sa zapotíme – to je signál, že sa telo skutočne rozhýbalo. Obecne sú vhodné tzv. aeróbne aktivity, ako jazda na bicykli, jogging, nordic walking, plávanie či prechádzka na bežkách.
Zahaste cigaretu a začnite piť vodu
Fajčenie a pitie alkoholu patria medzi známe rizikové faktory. Každý krok ku zdravému životnému štýlu, je i krokom k zdravšiemu telu. Za skúšku nič nedáte. Skúste začať obmedzovať počet denne vyfajčených cigariet a vypitých pív. Ak sa nechcete vzdať obľúbeného poháru vína, nahraďte ho aspoň nariedeným vínnym strekom. A pred každým ďalším zapálením cigarety si položte otázku, či vám chutí alebo si ňou iba urýchľujete čas, ktorý sa snažíte niečím vyplniť.
