Pacienti prichádzajú k lekárovi neskoro, čo môže mať nepriaznivé, až fatálne dôsledky na ich zdravie.
Rakovina kože postihuje čoraz väčší počet a čoraz mladších ľudí. Upozornili na to slovenské odborníčky. Ako dodali, mnohí pacienti s rakovinou kože prichádzajú k lekárovi neskoro, čo môže mať nepriaznivé, až fatálne dôsledky na ich zdravie. Zároveň odborníčky vyzývajú, aby sa ľudia lepšie chránili pred slnkom a kontrolovali si znamienka na koži.
Ako uviedla Katarína Poláková z Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave, ročne na Slovensku pribudne približne 650 až 700 nových prípadov melanómu kože a ďalším tisíckam pacientov diagnostikujú nemelanómovú rakovinu kože. Práve malígny melanóm je najagresívnejšou formou kožného nádoru, pričom na svete na toto ochorenie umiera ročne 48-tisíc ľudí. Melanóm sa môže vyvinúť na predtým nezmenenej koži, no často vzniká aj z hnedých materských znamienok. Prejavuje sa rýchlym rastom a šírením nádorových buniek krvou do rôznych orgánov vytvárajúc v nich metastázy.
Podľa Polákovej najohrozenejšími skupinami sú ľudia so svetlou pokožkou, takzvané fototypy I a II so svetlými vlasmi a očami a tendenciou spáliť sa na slnku. Riziku výrazne čelia aj ľudia s vyšším počtom znamienok na koži, s rizikovými (dysplastickými) znamienkami, vrodenými névami či pacienti, ktorí mali nemelanómovú rakovinu kože. Tomuto typu rakoviny kože navyše čelia viac muži, pričom pacient môže naň mať genetickú predispozíciu. Na rozvoj ochorenia vplýva okrem genetickej náchylnosti predovšetkým UV žiarenie. Odborníci preto neodporúčajú nadmerné slnenie. „Rizikovým miestom pre vznik melanómu je takzvaný dysplastický névus, čiže znamienko, ktoré vznikne po puberte a je väčšie ako päť milimetrov,“ vysvetlila Poláková. „Každý z nás by mal spozornieť, ak znamienko mení farbu, tvar, veľkosť alebo sa na jeho povrchu objaví krvácanie či mokvanie. V takom prípade je dôležité vyhľadať lekára,“ upozornila.
Lepšiu prognózu majú pacienti s melanómom na končatinách než s melanómom na trupe. V oboch prípadoch je však dôležitá skorá diagnostika. „Pokiaľ sa ho podarí zachytiť v prvých štádiách závažnosti, je veľká pravdepodobnosť, že liečba bude úspešná,“ povedala Poláková. Podľa Desany Boreckej z Národného onkologického ústavu v Bratislave je cieľom zachytiť nádor v štádiu nula, no stále jedna štvrtina pacientov prichádza k lekárovi veľmi neskoro. Ako dodala, po diagnostikovaní melanómu je najlepšie odstrániť ho chirurgicky. Následne lekár určí ďalší liečebný postup. Podstatná je aj pravidelná kontrola, ktorá môže odhaliť prípadný návrat ochorenia.
Odborníčky tiež na besede vyzvali na lepšiu prevenciu ochorenia. Verejnosť by sa podľa nich mala lepšie chrániť pred slnečným žiarením. Okrem krémov na opaľovanie, ktorých ochranný faktor by nemal byť nižší ako 15, by to mali byť aj pokrývky hlavy či šatstvo. Zároveň odporúčajú pravidelné samovyšetrovanie kože, pričom Poláková uviedla, že melanóm možno rozpoznať, ak má nepravidelný tvar a okraj, nepravidelné sfarbenie, priemer nad jeden centimeter, je vyvýšený alebo má čudne vyzerajúce lézie. Každý melanóm je podľa Boreckej iný, no akékoľvek podozrenie by nemal pacient podceniť. Ako tiež povedala, môže ísť aj o nemelanómovú rakovinu kože, no i v tomto prípade je nutné vyhľadať lekára a predísť tak neželaným dôsledkom.
Na pomoc pacientom s rakovinou kože, ich príbuzným a známym vzniklo Občianske združenie pacientov s dermatologickými malignitami (PsDeMa). „Cieľom nášho združenia je poskytnúť chorým a ich rodinným príslušníkom relevantné informácie z oblasti liečby, sociálnej podpory a právnej pomoci, psychologickú pomoc a možnosť využiť vzájomnú pacientsku podporu a spolupatričnosť,“ priblížila predsedníčka združenia Silvia Schmidtmayerová. Záujemcovia nájdu informácie o združení a jeho činnosti na webstránke www.rakovinakoze.org.
