V súčasnosti je pritom dostupná rýchla a efektívna liečba s takmer 100-percentnou úspešnosťou.
Podľa Pavla Kristiana z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach a Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach na Slovensku žije približne 35-tisíc ľudí s hepatitídou typu C, avšak 85 až 90 percent z nich o tom nevie.
Vírus hepatitídy C (HCV) sa šíri predovšetkým krvou, pričom napáda pečeňové bunky, v ktorých dochádza k jeho množeniu a následne opätovnému uvoľneniu do krvi. Pečeňové bunky potom prestávajú plniť svoju funkciu a postupne môže dôjsť k cirhóze pečene a jej zlyhaniu. Pri postupujúcej infekcii sa mobilizuje obranný mechanizmus imunitného systému. Ten dokáže u niektorých ľudí vírus zvládnuť, u väčšiny pacientov však dôjde ku chronickej infekcii. Proti hepatitíde typu C síce neexistuje očkovacia látka, v súčasnosti je však dostupná rýchla a efektívna liečba, ktorá trvá tri mesiace a má takmer 100-percentnú úspešnosť.
Vedci objavili HCV až v roku 1989, pričom prvé testy boli k dispozícii až o ďalšie tri roky neskôr. Dovtedy sa preto prítomnosť tohto vírusu v krvi netestovala. „Ohrození sú najmä ľudia, ktorí pred rokom 1992 dostali krvný derivát, podstúpili transfúziu alebo kedykoľvek prišli do kontaktu s nesterilnou ihlou, a to nielen pri užívaní drog, ale aj pri tetovaní, piercingu či akupunktúre,“ uviedol Kristian s tým, že hepatitída typu C nemá typické príznaky, pričom sa väčšinou prejavuje napríklad únavou, nevoľnosťou, nechuťou do jedla či poruchami trávenia. Práve to je dôvodom, prečo podľa odborníkov väčšina nakazených o svojej diagnóze nevie. „Problematickí sú pacienti, ktorí s touto chorobou žijú bez toho, aby o nej vedeli. Preto je dôležité, aby všetci, ktorí mohli prísť do kontaktu s nakazenou krvou, navštívili čím skôr svojho lekára a nechali sa otestovať, dodal Kristian, ktorý spolu s kolegami prostredníctvom edukačnej kampane s názvom Zbierali ste céčka? Možno ich máte ešte dnes vyzývajú ľudí, aby si spomenuli na 80. roky, keď sa mohli nakaziť hepatitídou typu C.
