Určite ste si všimli, že ľudia sú veľmi nervózni. A už pomaly zo všetkého, čo denne zažívajú. Nevedia si už všímať žiadne drobné radosti a keď sa ich aj opýtate – „Čo by ti urobilo radosť?“ – veľa z nich ani nevie odpovedať. Spúšťačov je viac, ale zvykne sa tento fakt hodiť na „dobu v ktorej žijeme.“
Praktická medicína hovorí o nervozite ako „o emočnom stave, ktorý prechádza od mierneho nepokoja až po paniku. Za tento stav môže z medicínskeho hľadiska zmena v chémii mozgu a tou je nedostatok tzv. neurotransmiterov (serotonín, dopamín….), prípadne narušené väzby na receptory mozgu. Isté percento ľudí môže mať genetickú predispozíciu.“
Rozmeňme si to teraz na drobné, pretože lekári to síce vysvetľujú veľmi odborne a určite správne, ale z môjho pohľadu to nie je príčina, ale už dôsledok toho, že je človek nervózny.
Preto je namieste položiť si otázky:
- Čo sa udialo v mojom živote, keď došlo „k zmene chémie v mojom mozgu?“
- Čo spôsobilo to, že sa cítim nervózne?
- Bojím sa niečoho?
- Nie som si niečím istá?
- Neviem nájsť riešenie pre situáciu, ktorá ma ťaží?
Tých otázok sa pýta samozrejme viac. Ide o to, položiť si tú správnu. Niekedy si dokonca vytvárame situácie – scenáre, ktoré ani nemusia nastať a sme nervózni z toho, ako to všetko dopadne. Zbytočné. Aj tak vždy bude všetko tak, ako má byť. A veľa z tých našich scenárov ani nemusí nastať.
Ľudia zvyknú hovoriť, že majú strach zo všetkého. Pritom to tak vôbec nie je. Keď sa opýtate niekoho, kto tvrdí, že má strach zo všetkého, napríklad na: „Máš strach zo mňa? Alebo z cestovania hromadnými dopravnými prostriedkami? Máš strach byť v prostredí, kde je veľa ľudí……?“ Zvyčajne odpovie NIE. Nuž potom to nie je strach „zo všetkého.“ A tu sa dostávame k tomu dôležitému. Ak sa totiž chcete zbaviť nervozity, v prvom rade by ste mali vedieť pomenovať presnú príčinu, z čoho ste nervózni. Nemôžete predsa odstrániť niečo, čo ani neviete pomenovať presne. Na internete je veľa rád na to, čo je dobré na nervozitu. Od čajov, rôznych cvičení, meditácií. Áno, všetko je to super. Ale vy si v prvom rade potrebujete uvedomiť PRÍČINU – spúšťač vášho pocitu. Následne tak môžete zvoliť spôsob, ako sa ho zbaviť. Sú dobré rady – „zameraj sa v tej chvíli na niečo príjemné“, ale v konečnom dôsledku pocit nervozity vie iba na čas to „príjemné“ oddialiť. Určite ho nerieši, lebo v podvedomí to, z čoho sme nervózni, zostáva.
Nervozitu môže spustiť :
- strach
- stres
- nízke sebavedomie, sklony k podceňovaniu sa
- mierne až ochromujúce pocity
- úzkosť – kedy človek nevie, ako vyriešiť situáciu, ktorá ho trápi
Zopakujem preto:
AK STE NERVÓZNI, PREMÝŠĽAJTE, ČO SPUSTILO TENTO VÁŠ POCIT.
Určite nájdete odpoveď.
Ešte poznámka na „genetickú predispozíciu.“
Je dosť zvykom používať pri problémoch či zdravotných, emočných a akýchkoľvek, slovo „je to genetické, dedičné.“
Ja súhlasím, ale aj nesúhlasím. Je dobré si uvedomiť, že nič, čo vy sami nechcete, vás neovplyvní. Môžete namietať, že tam, kde niekto v rodine mal onkologické ochorenie, že ho môžete mať aj vy? Že niekto z rodiny mal cukrovku, tak ju zákonite môžete dostať aj vy? ÁNO! MôŽETE! Je to však možné, ak zdedíte správanie dotyčných ľudí! Ak žijete nezdravo, ak prežívate pocity a rovnaké vzory správania a mentálne vzorce ako rodinný príslušník s ochorením – veru môžete mať nakoniec ten istý zdravotný problém aj vy. Preto slovné spojenie „genetická predispozícia“ vnímam nie ako niečo, čo zákonite musí ovplyvniť váš život. JE TO IBA NA VÁS, čomu dovolíte, aby vstúpilo do vášho života. Patrí sem teda aj nervozita.
Hlavne neriešte nervozitu upokojujúcimi liekmi, pretože tak sa začnete posúvať úplne opačným smerom, ako ste mali pôvodne v úmysle. Nervozita nie je nič, z čoho by ste mali byť nervózni. Je to stav, ktorý vás možno trošku núti niečo vyriešiť, pochopiť, ustáť. Poďakujte sa za tento pocit. Poďakujte sa, že práve cez tento stav ste situáciu pochopili, uvedomili si. A povedzte nervozite, že je čas, kedy ju už môžete zo svojho života prepustiť.
