Poslankyňa NR SR Zuzana Plevíková reaguje na mediálne ticho okolo incidentu asistenta europoslanca Hojsíka za stranu PS, pri ktorom „asistoval“ aj alkohol:
Asistent europoslanca M. Hojsíka za Progresívne Slovensko – strany, ktorá kritizuje iných za zlyhania a porušovania pravidiel na dennej báze, nabúral do auta bývalého poslanca a pri dychovej skúške nafúkal. Následne sme sa ale dozvedeli, že auto patrí samotnému europoslancovi a nemá platnú ani technickú, ani emisnú kontrolu.
Pán europoslanec M. Hojsík sa pasuje za veľkého zástancu ochrany životného prostredia a bojovníka proti klimatickej kríze. Neplatná emisná kontrola môže znamenať, že jeho vozidlo môže byť potenciálne neekologické a vypúšťať do ovzdušia nadmerné množstvo škodlivých látok.
No nie je to priam ukážkový rozpor s jeho verejným imidžom a hodnotami, ktoré prezentuje? On sám aj dokonca hlásal, a nie tak dávno, že bude bojovať za to, aby sme dýchali čistý vzduch. Ak niekto káže o ochrane klímy, mal by začať logicky u seba a ísť príkladom, no nie?
Z Progresívneho Slovenska prišla následne veľmi slabá odpoveď: „Pán Hojsík to auto nepoužíva.“ Ale, no tak. Odpovedzme si len na pár otázok. Je to jeho auto? Je. Má zaň zodpovednosť? Áno, jednoznačne, ako každý, kto vlastníme auto. Kto dal kľúče asistentovi? Sám europoslanec, nie? Jedine, že by mu vlastný asistent ukradol auto, o čom dosť pochybujem, a bol by to len ďalší ,,bizár“.
Očividne platí staré známe, že pod najväčším svetlom býva najväčšia tma. Tí, čo majú plné ústa moralizovania a „práce zo srdca pre dobro celého sveta“, sa ukazujú ako tí, čo hrajú iba svoje herecké roly a pasujú sa za pseudobojovníkov, iba aby zastávali navonok pred ľuďmi určitú pózu. Takéto pokrytectvo je v politike z ich strany už, žiaľ, bežné. Oni by sa mali premenovať na PS – Pokrytecká Strana.
Čo ma ale ne/udivuje, je to z veľkej miery mediálne ticho. Keby sa rovnaký prípad stal asistentovi alebo asistentke europoslanca za SMER-SSD, môžeme si byť istí, že by médiá nenechali nič na náhodu.
Denne by na nás z novinových plátkov a televízorov vyskakovali rôzne simulácie nehody, rozbory auta ohľadne emisií a denné reportáže. Ešte by organizovali rôzne diskusie na témy ohľadne ochrany životného prostredia a klímy. Všetci koaliční predstavitelia by museli dookola odpovedať na otázky, lebo by ich médiá atakovali, tlak by bol neúprosný a nezmyselné, priam suché výhovorky by neprešli.
Ale, samozrejme, Progresívne Slovensko je ich „miláčik“, ktorého treba brániť a chrániť. Naopak, SMER-SSD je stále vykresľovaný ako úhlavný nepriateľ, a tak sa na podobné incidenty vždy dívajú inak. Najmä Denník N, Aktuality a SME. Kým jeden prejde s chabým vysvetlením, druhý by čelil lynčovaniu. A potom sa čudujú, že medzi občanmi médiám celkovo klesá dôvera strmhlav dolu…
