Poslankyňa NR SR Zuzana Plevíková sa na svojej sociálnej sieti zamyslela nad polarizáciou a nenávisťou v spoločnosti, ktorá sa tu rozmohla od volieb:
Nebláznite!
Ubehlo iba pár dní od volieb, a už sa tu stihla rozmohnúť taká polarizácia a nenávisť v spoločnosti, že sa nestačím diviť.
Sledovala som vyhlásenia a kroky opozície i mimoparlamentných strán. Práve oni majú na svedomí tú nenávisť. Samozrejme za podpory ich záštit – SMEčka, Denníka N a iných „mienkotvorných“ médií.
Len si spomeňme, čo sa tu po minulé roky dialo, keď bola pandémia. Ako sa rodinní príslušníci medzi sebou nebavili. Ako tu prebiehalo celoplošné testovanie. Čo sa tu dialo pri vypuknutí konfliktu na Ukrajine. Ako tu nastolili rovno tvrdú cenzúru, pretože iné názory ako tie ich sa neakceptovali. A tak ďalej. Samozrejme, k tomuto negativizmu a burcovaniu sa pridala aj končiaca prezidentka Z. Čaputová, ktorá síce dookola opakovala, aby politici nerozhádavali spoločnosť, ale sama robila opak.
Ihneď, keď boli jasné výsledky, že vyhral P. Pellegrini, zarážajúca bola reakcia jeho protikandidáta. I. Korčok sa k situácii nepostavil ako chlap a neprijal prehru v demokratických parlamentných voľbách. Vyhrážal sa, že nikdy nezabudne na priebeh kampane a spolu so svojimi súputníkmi, miesto toho, aby pokorne poďakovali za hlasy voličov, začali hľadať vinníkov všade naokolo, len nie v sebe. Na vine bol P. Pellegrini, R. Fico, SMER, HLAS, priebeh kampane, Putin, mesiac na nebi a celá konštelácia hviezd.
Ešte k tomu I. Korčok dodal, že zvíťazil strach. No jediný, kto tu celú kampaň rozosieval strach a neistotu, boli opozičníci na čele s ich kandidátom. Stále opakoval niečo o vymyslenom únose štátu, slovo mafia išla ako obohratá platňa, svojho protikandidáta označil za podržtašku alebo sa nehanebne vyťahovalo jeho súkromie. To, akým štýlom burcovali dav na pódiách so pseudohercami, radšej ani nekomentujem.
Bolo však aj pár priam vtipných okamihov: Keď mimoparlamentná tragická strana Demokrati zaplatila a porozvešala po celom Slovensku bilbordy s názvami „Bez Ruska neprežijeme“ či „EÚ a NATO nepotrebujeme“, ktoré strácajú akýkoľvek logický zámer. I keď to bolo určite na margo prezidentských volieb a blížiacich sa eurovolieb. Verím, že oni tam tú logiku, aký to bol skvelý nápad, niekde aj našli.
Ďalšia úsmevná situácia nastala, ako europoslankyňa L. Ď. Nicholsonová, ktorá okrem neprijatia prehry I. Korčoka ponadávala na slovenských občanov, najmä aký sme nevzdelaný národ, verejne vyhlásila, že odchádza do zahraničia. Ja netuším, čo vôbec urobila pre Slovensko v europarlamente a myslím si, že naozaj po tomto vyhlásení tu nebude nikomu zvlášť chýbať. A, hlavne, nech nezabudne zobrať so sebou svojho manžela Nicholsona a ďalších, čo sa len priživovali na Slovensku. A ďalej sa s ňou neoplatí ani zaoberať…
Aj určité médiá a influenceri sa tu od volieb snažili šíriť paniku a strach, tvrdiac, akí sú ľudia nešťastní, že musia brať antidepresíva na ukľudnenie. Alebo ako húfne všetci odchádzajú. Nemyslím si, že tu naozaj musia občania cítiť akúkoľvek paniku, ktorú tu umelo vytvára vyššie spomínaná opozícia a médiá.
Lenže oni práveže toto chcú implementovať najmä do myslí mladých ľudí a vsugerovať im, aká katastrofa sa stala. Keď by zrovna toto bola vyslovene katastrofa, tak sa máme všetci naozaj dobre. No a v neposlednom rade, okrem pani Nicholsonovej som nepostrehla nikoho, kto by dal o sebe vedieť, že odchádza. Ani tých, čo to vopred verejnosti sľubovali už pred parlamentnými voľbami (napr. Š. Hamran). Škoda….
DEMOKRACIA A SLOBODA SLOVA IM NIČ NEHOVORÍ
Poďme naspäť k práci „Korčokoholikov“: známe osobnosti, ktoré prejavili svoju náklonosť k P. Pellegrinimu, sú šikanované za ich názor. Spoločnosti, ktorými sú tvárami, s nimi chcú rozväzovať spolupráce. Viď. napríklad taký Attila Végh. Dôvody, ktoré uviedla nemenovaná automobilová spoločnosť vo zverejnených emailoch, boli v podstate nie, že im vadí politická náklonnosť, ale vadí im ,,nesprávna“ politická náklonnosť. Rozumejte, tou správnou mala byť prokorčokovská orientácia. Verím, že vtedy by sa nič nestalo. A ani vtedy, keď by P. Pellegrini nevyhral. Lenže musí sa nájsť vinník, a ten nie je I. Korčok! Som veľmi zvedavá, či sa zaoberali aj inými ich ambasádormi, ktorí vyjadrili podporu I. Korčokovi a zúčastnili sa aj volebnej noci.
Nastalo aj to, že sú niektorí jednotlivci opozične a mediálne masírovaní a zobrali to tak, že sa neštítia na mojich kolegov zo strany SMER-SSD vykrikovať na ulici vulgarizmy, či ich inak slovne atakovať. NEBLÁZNITE!!! O toto im presne ide už niekoľko rokov. Rozdeľovať, vštepovať nenávisť a zvulgarizovať to tu.
Prebehli legitímne voľby, kde väčšina vyjadrila svoj názor, koho chcú najbližších päť rokov vidieť v prezidentskom paláci. Treba to plne akceptovať, nie rozosievať tu hnev a agresiu.
