Poslankyňa NR SR Zuzana Plevíková sa vyjadrila k Medzinárodnému dňu boja proti násiliu páchaného na ženách a poukázala na skutočnosť, že téma násilia slúži pre mnohých len ako PR nástroj
Dnes od rána sledujeme jednu tlačovku za druhou, na ktorých sa opozičné strany predbiehajú v tom, kto viac chce pomáhať ženám a bojovať proti násiliu na nich. Nič iné na tých tlačovkách nebolo počuť, iba veľká kritika našej vlády vrátane novely Trestného zákona (ako inak, bez toho sa neobíde žiadna téma), snaha rozvášniť spoločnosť a robiť z nás pomaly odľudov, ktorí nechcú pomáhať ženám.
Príležitosť nás kritizovať si našli jednak v dátume 25.11., keď je Medzinárodný deň boja proti násiliu páchaného na ženách, a jednak v správe OSN, ktorá upozorňuje na nárast vraždenia žien po celom svete.
Je skutočne alarmujúce, že sa toto vo svete deje a vôbec udeje takýto hanebný násilný čin vo vyspelej spoločnosti. Nikto by nemal zažívať bolesť, strach alebo poníženie, a preto jednoznačne odsudzujem akúkoľvek formu násilia páchaného ako na ženách, tak aj na deťoch či mužoch.
Čo však vyvoláva otázky, je farizejstvo tých, ktorí sa zobudili až počas tohto mandátu a odrazu sa všetci prezentujú ako veľkí bojovníci/veľké bojovníčky za práva žien, aby z toho vytĺkli politické body. Je to zrejmé, najmä, ak sa na tlačovku postavia zástupcovia PS a M. Šimečka začne slovami, že ženy tvoria polovicu voličstva…
Teda potvrdzujú, že treba hrať na túto strunu a využiť tak toľko citlivú tému. Alebo tu spomeňme SAS, kde pôsobí M. Kolíková, ktorá ako bývalá ministerka spravodlivosti počas svojho pôsobenia neurobila a nepresadila vôbec nič zásadné pre ochranu žien pred násilím. Jej hlavnou agendou bolo očividne len kriminalizovanie ľudí bez dostatočných dôkazov a teraz sa tu ide hrať na veľkú bojovníčku žien.
Opozícia tu predkladá ako na bežiacom páse návrhy zákonov, ktoré síce znejú na prvé počutie dobre a ľúbivo na pomoc ženám, ale v praxi sú ťažko realizovateľné. Je tu opätovný pokus o redefiníciu znásilnenia na základe absencie súhlasu, čo je totožný návrh, ktorý podávala a stále navrhuje M. Kolíková už niekoľko rokov, kde ide o to, že sex bez súhlasu by bol trestným činom. Výslovný súhlas by sa skutočne v praxi nesmierne náročne dokazoval. Dokonca ani samotná exministerka pri tomto návrhu mi nevedela odpovedať, ako by prebiehalo takéto dokazovanie.
Novinkou je nová kategória – vražda ženy – do Trestného zákona. Vražda je už teraz jedným z najzávažnejších trestných činov s najvyššími sadzbami. Zavedenie osobitnej kategórie vraždy ženy vyvoláva otázky – ako chcú dokázať, že vražda bola motivovaná rodovou nenávisťou? To je to isté, ako by bol v praxi veľký problém dokázať, že muž nedostal súhlas od ženy k pohlavnému styku. Taktiež sa mi tam stráca PS-kármi toľko omieľaná rovnosť. Prečo by sme mali mať samostatnú kategóriu vraždy ženy? Predsa každá vražda je odsúdeniahodná a hanebná, nech je vykonaná na komkoľvek.
Čo je veľkým problémom v spoločnosti, je nízka informovanosť obetí, že sa môžu obrátiť na centrá pre ženy zažívajúce násilie, azylové domy a koordinačno-metodické centrum. V neposlednom rade hrá veĺkú úlohu v celom procese strach ženy urobiť prvý krok. Mnohé nevedia, na koho sa obrátiť alebo ako využiť už existujúce nástroje. Preto je potrebné robiť v prvom rade osvetu, informovať, a nie z toho vytĺkať politický kapitál. Boj proti násiliu musí byť úprimný, autentický a vedený so skutočným cieľom pomáhať, nie sa len umelo snažiť získať verejnosť. Je to aj bez toho pre ženy dosť bolestné…
Na záver tu prikladám dve rečnícke otázky:
– Kde boli títo pseudo bojovníci za ženy, napríklad aj prezidentka z PS Z. Čaputová, keď D. Santusovej nadávali vyšetrovatelia ,,čurillovci“ a chceli ju ,,kopnúť do p…e“ alebo jej chceli zapáliť auto kanistrom? Ticho mlčali a skôr obhajovali pánov autorov vyššie uvedených výrokov.
– Kde boli, keď sa ženy na medzinárodnej úrovni stávali obeťami nespravodlivého prístupu, napríklad počas olympijských hier, kde museli súperiť s transmužmi? Keď si zo žien urobili v boxe doslova boxovací mech? Ešte sa skôr zastali „boxerky“ s mužskými chromozómami.
