Zora Inka Grohoľová je mediátorka a zriaďovateľka Bratislavského mediačného centra. Tiež profesionálna koučka a členka International Coach Federation. Skúsená profesionálka, ktorá sa na konferencii Dámskej jazdy 18. mája s názvom Úspešné ženy, pokúsi vysvetliť aj to, že napriek uponáhľanej dobe plnej stresu, ktorá má dopad aj na partnerské vzťahy, sa stále dá rozísť kultivovane a na úrovni.
Tému panelovej diskusie Kultúrny rozvod považuješ za svoju srdcovú záležitosť. Pritom je to na prvý pohľad smutná téma.
„Som presvedčená, že v dobe, kedy sa u nás rozvádza takmer polovica manželstiev, je čas, aby sa v našej spoločnosti zmenil pohľad na rozvod a hlavne kultúra správania sa všetkých zúčastnených.“
Vo filmoch často vidíme rozvodové scény ako z hororu. Je toto bežná prax aj v živote, prípadne v tvojej kancelárii?
„Rozvodové scény z filmov robia podľa mňa rovnakú „službu“ ako dramatické scény z pôrodnice. Žena, ktorá niekedy rodila, sa nad všetkým tým krikom a panickým pobehovaním filmových postáv skôr pousmeje. Ľudia, ktorí sú schopní dohodnúť sa na tom, že prídu k mediátorovi, väčšinou už neprežívajú také silné emócie. Chcú mať predovšetkým čo najskôr pokoj.“
Takže film Vojna Roseovcov bol prehnaný a s ničím podobným si sa vo svojej praxi nestretla?
„ Rozvodové „vojny“ sú žiaľ bežnou praxou. Som presvedčená, že práve toto by sa malo zmeniť. Mojim cieľom je, aby sa ľudia počas rozvodu vedeli čo najlepšie vyrovnať s jeho emocionálnou stránkou a čo najskôr sa vedeli posunúť ďalej, dopriali pokoj sebe aj bývalému partnerovi, ale hlavne a predovšetkým svojim deťom.“
Čo je najväčším kameňom úrazu pri rozvodoch?
„Nakoniec ide vždy o majetok a s tým spojené vyjednávanie o kontakte s deťmi a výživnom. Ak sa manželia dohodnú na týchto veciach, zrazu ide všetko hladko.“
Chceš tým povedať, že manželia pri delení majetku sa navzájom najčastejšie vydierajú deťmi?
„Je to vždy vyjednávanie, hľadanie kompromisu, ale nielen o deťoch, ale v neposlednom rade aj o rozdelení majetku…“
Dá sa vôbec rozviesť na úrovni ako „dospelí ľudia“? Existuje vôbec kultúrny rozvod?
„Som o tom presvedčená , že áno a už som také rozvody videla. Rozvod je vždy nepríjemný, ale naozaj to nemusí byť dráma.“
Berú ľudia rozvod ako životné zlyhanie, prehru, či ti odchádzajú z kancelárie aj takí, doslova šťastní?
„Rozvod nie je zlyhanie, ani prehra. Celoživotné harmonické manželstvo je ideál, tak ako sú ideálom miery 90-60-90. Keď ich ale nemám, znamená to, že som v živote zlyhala? V procese rozvodu asi nie je šťastný nikto, ale mediácia klientom často pomôže získať od situácie odstup a upokojiť sa.“
Aké sú základné pravidlá vyjednávania?
„Nikdy nehľadať vinníka. Jasné vymedzenie tém, na ktorých sa potrebujeme dohodnúť, udržanie debaty vždy pri jednej téme, obrátenie pozornosti na budúcnosť a nie do minulosti a uvedomenie, že dohoda bude vždy kompromisom. Často obidve strany chcú vlastne to isté, ale nazývajú to inými slovami, alebo si predstavujú každý iný spôsob dosiahnutia toho istého cieľa. Dôležité je nájsť niečo, na čom sa sporné strany dohodnú. Potom už máme spoločne z čoho vychádzať.“
Ľudia akoby stále mediátorom neverili, že nie je možné, aby ich cudzí človek, ktorý ich nepozná, zmieril natoľko, že sa dokážu dohodnúť.
„Mediátor by mal ovládať komunikačné stratégie, ktorými udrží debatu vo vecnej rovine, vymedzí témy, o ktorých sa partneri chcú dohodnúť a pomôže im dohodu sformulovať. Mediáciu ľudia využívajú na to, aby na súd prišli s predbežnou dohodou, čím šetria výdavky a čas. Dohoda samozrejme musí byť v súlade so zákonom aj s dobrými mravmi. Nemôžu sa dohodnúť na čomkoľvek. V tomto spolupracujem so svojimi kolegyňami právničkami a s advokátskou kanceláriou, aby predbežná dohoda bola právne v poriadku a tým aj použiteľná na súde.“
Na súde ostáva zväčša pre jednu stranu sudca ten zlý. Ako je to pri mediátoroch?
„Úlohou mediátora nie je hľadanie pravdy, ale uzavretie dohody. Snažím sa ostať nestranná a verím, že sa mi to darí.“
Podarilo sa ti už aj také, že sa vďaka mediácii manželia nerozviedli?
„ Ako mediátorka som sa viackrát venovala manželským párom, ktoré nesmerovali k rozvodu, ale ktoré riešili konflikty v takzvaných „patchwork“ rodinách typu moje deti- tvoje deti – naše deti. Podarilo sa mi výrazne prispieť k harmonickejšiemu, niekedy takmer ideálnemu fungovaniu. Jeden môj klient nazval túto zmenu „pozitívnou revolúciou“, iný pár sa po zlepšení vzťahov s deťmi z predošlého manželstva dokonca odhodlal k spoločnému dieťaťu. Toto považujem za svoje najväčšie úspechy.“
Neovplyvňuje tvoja práca aj tvoje manželstvo?
„ Každé manželstvo je úplne iné. Ja osobne žijem 24 rokov v stabilnom manželstve, ale ja a aj manžel sme boli typické deti z rozvedených rodín, takže téma rozvodu sa ma osobne dotýka. Často si aj vďaka mojej práci uvedomujem, že dlhoročné alebo dokonca celoživotné manželstvo je súhrn toľkých náhod, šťastia a obojstrannej snahy, že je až neuveriteľné, že niečo také vôbec existuje.“
Radíš ľuďom aj to, ako si na novo zariadiť život?
„Ako kouč často pracujem s ľuďmi, ktorí „začínajú nanovo“ v práci alebo v živote. Vtedy je užitočné a efektívne sústredenie sa na budúcnosť, vytvorenie vízií a konkrétnych plánov. Sústredenie sa na budúcnosť často klientom najviac pomáha po prekonaných krízach. Zamestnajú si myseľ tým, kam chcú smerovať a postupne sa prestanú zaoberať zbytočnými otázkami „prečo“ a „čo by bolo, keby…“
Zhovárala sa Lucia Tomečková
