Táto komplikácia postihne počas života až 32 percent mužov v Európe vo veku nad 65 rokov. Objaviť sa však môže aj u mladších
Inkontinencia nie je len ženským problémom. Nedobrovoľný únik moču, ktorý môže spôsobiť zvýšený vnútrobrušný tlak (stresová inkontinencia) alebo náhle a neodolateľné nútenie na močenie (urgentná inkontinencia), postihne počas života až 32 percent mužov v Európe. Tento problém sa najčastejšie vyskytuje u mužov vo veku nad 65 rokov, objaviť sa však môže aj u mladších.
Inkontinencia sa u mužov často objavuje po radikálnych operáciách prostaty. Ako uviedol urológ Martin Romančík z Nemocnice svätého Cyrila a Metoda v Bratislave, bezprostredne po chirurgickom zákroku sa môže táto komplikácia objaviť u 90 až 98 percent pacientov, u väčšiny z nich sa situácia do roku upraví avšak u dvoch až piatich percent pretrváva. Na Slovensku to je približne päť až desať pacientov ročne. „Diagnosticko-liečebný algoritmus pri mužskej inkontinencii moču je dvojstupňový,“ uviedol. Najprv odborník objektívne zhodnotí úniku moču takzvaným plienkovým testom, nasleduje subjektívne zhodnotenie dopadu na kvalitu života pacienta, jeho anamnestické a fyziologické vyšetrenie ako aj vyšetrenie moču. Na základe toho potom určí, o ktorý typ inkontinencie ide. V prvej fáze odborník odporúča kombináciu konzervatívnej a medikamentóznej liečby. Sem patrí napríklad precvičovanie svalstva panvového dna.
Môže pitie teplej vody po jedle zachrániť život?
„Pri nedostatočnej efektivite tejto liečby po šiestich až dvanástich mesiacoch prichádza do úvahy zváženie chirurgickej alternatívy liečby,“ vysvetlil Romančík. V takom prípade ide o zavedenie syntetického materiálu do tela formou metód InVance, AdVance či systémom ProAct, ktorých účinnosť je približne 50 percent. Najefektívnejšia je pri liečbe ťažkej inkontinencie u mužov implantácia umelého močového zvierača. Aj napriek tomu, že je od predošlých metód viac invazívny, na rozdiel od nich kopíruje fyziologický akt močenia a na telo pôsobí prirodzenejšie. Úspešnosť liečby stresovej inkontinencie spomínanou implantáciou, ktorú na svete používajú lekári od sedemdesiatych rokov minulého storočia, sa pohybuje od 70 do 100 percent a zákrok môžu podstúpiť aj pacienti po rádioterapii či s oslabenou činnosťou močového mechúra.
Jedným z týchto pacientov je aj pán Róbert, ktorému implantovali umelý močový mechúr po vyoperovaní prostaty pre rakovinu. „To sa nedá porovnať. Keď musíte mať stále plienky. Ten únik moču bol stále. Teraz je všetko ako predtým,“ prezradil.