Keď sme v rámci našej redakcie spúšťali súťaž o „TOP 10 najpútavejších príbehov o nevere“, ani ma nenapadlo, akú odozvu to u vás vyvolá. Nevera je vo všeobecnosti silne odsudzovaná a na prípadného neverníka je nahliadané ako na človeka nízkych morálnych zásad a mravov. Pri niektorých ľuďoch mám dokonca pocit, akoby si pri slove neverník najradšej odpľuli. Sčasti asi aj majú pravdu. Keby sme žili v čierno-bielom svete bez akýchkoľvek iných odtieňov sivej, zmýšľala by som pravdepodobne rovnako. Vaše príbehy mi však otvorili oči.
Príbeh Radky nie je ani zďaleka najpikantnejším zo všetkých tých, ktoré ste nám poslali. Niektoré by sa dokonca hodili ako námet do telenovely. Neustále návraty a rozpady vzťahu, keď sa neverníkovi snažíte dať tú povestnú druhú šancu.
Príbeh Radky ma však chytil za srdce, aj napriek tomu, že práve ona bola tým neverníkom. Jej triezvy pohľad na svoje činy, ako aj vzťah, v ktorom bola svojmu partnerovi neverná, ma jednoducho dostali. A práve preto vám v dnešnom „Stĺpčeku na sobotu“ prinášam jej príbeh. Zoberte si z neho čo chcete. Ide však o život vo svojej najčistejšej podobe, tak sa snažme byť aspoň trochu otvorený a chápajúci…
Kto je bez viny, nech prvý hodí kameňom
Môj príbeh začal po troch rokoch partnerského vzťahu, v ktorom sa už schyľovalo k zakladaniu rodiny a spečateniu nášho ľúbostného života. Ako v každom príbehu aj v tom mojom začalo všetko nečakane. Nikdy som neplánovala vo vzťahu ubližovať tomu druhému. Práve naopak. Snažila som sa vyvarovať chybám, ktoré by sa mne samej nepáčili. Nevera je veľmi krehká vec a človek do nej spadne ani sám netuší ako a prečo vlastne.
Je nepríjemné byť na strane, kde vám je ubližované, ale ešte nepríjemnejšie je, keď ubližujete vy. Bohužiaľ, to bol môj prípad…
Vždy som si hovorila, že ak nebudem vo vzťahu šťastná, jednoducho odídem a nebudem ďalej trápiť seba, ani partnera. No realita je úplne iná. Milovala som svojho priateľa, bol to veľmi úžasný, milý a najmä dobrý človek. Dokázal pomôcť komukoľvek, bez ohľadu na odmenu. Bol veľmi snaživý a hlavne miloval život. Nebol znudený každodenným stresom a depresia alebo smutná nálada nemala u neho miesto. Ale každý z nás má aj negatívne stránky. Tie jeho som dlhšiu dobu ignorovala a snažila sa ich vždy ústne vyriešiť alebo aspoň na ne upozorniť, aby sme predchádzali zbytočným komplikáciám vo vzťahu. Po čase ma to však prestalo baviť. Začala som sa cítiť nemilovaná a nedocenená. Ani som nič nové nevyhľadávala, práve naopak. Uzatvárala som sa do seba a aj keď sme boli spolu, cítila som sa sama. Cítila som prázdnotu a nechuť z každodenných činností. Zmenil to až človek, ktorý sa mi z ničoho nič priplietol do života. Veľmi sme si rozumeli ako kamaráti, smiali sme sa spolu, začali sme stále viac komunikovať. Zaujímal sa o mňa a moje pocity. I naďalej som bola duchaprítomná a brala som všetko ako kamarátstvo do dažďa a do pohody. A tak utieklo niekoľko mesiacov. Samozrejme, vo vtedajšom partnerskom vzťahu sa začalo všetko pomaly rozpadať.
Pribudlo viac hádok a výčitiek, a práve to možno prispelo k tomu, aby som sa cítila lepšie s niekým iným…
Na prvý bozk prišlo až po niekoľkých mesiacoch. Tak dlho sme chceli odolávať faktu, že som stále vo vzťahu a nechcem byť tá, ktorá je partnerovi neverná. No nakoniec sa stalo…
Bolo to krásne, vzrušujúce a ťažké zároveň. No tento pocit som si užívala!
Cítila som, ako vo mne zasa všetko ožilo a ako ma zaplavuje pocit nádeje. Nádej, že sa dokážem všetkým okolnostiam postaviť a nakoniec to všetko dobre dopadne. Tak či onak, ak je partner/ka vo vzťahu neverný/á, povedala by som, že za to môžu obaja partneri možno rovnakým dielom!
K nevere vedie málo krokov, ale veľa dôvodov.
Z nášho vzťahu sa vytratila tá láska, tá vášeň, ktorá by mala práve vzťah držať pokope. Namiesto toho sa stalo všetko samozrejmosťou. To, že si k vám večer partner uľahne po celom dni do postele, predsa nie je samozrejmosť. Je to predsa ďalší krásny večer, kedy ste spolu a môžete sa objať, môžete sa pobozkať a vychutnať si ten moment, kedy si poviete: „Áno, kvôli nemu/nej som tu.“ Toto je moja momentálna situácia, ktorej stále čelím, no riadim sa heslom, čo sa má stať, stane sa. Treba brať život optimisticky a predsa vždy sa nájde niekto, kto vás bude milovať tak veľmi, že na neveru ani nepomyslíte.
