Vyplýva to zo štúdie, na ktorej sa v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou podieľalo takmer 800 vedcov z celého sveta.
Holandskí muži a lotyšské ženy sú najvyšší ľudia na svete. Vyplýva to zo štúdie, na ktorej sa v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou podieľalo takmer 800 vedcov z celého sveta. Autori sledovali trendy v raste v 187 krajinách, pričom použili informácie o telesnej výške 18-ročných ľudí od roku 1914 až po rok 2014. Výsledky štúdie predstavili na podujatí EuroScience Open Forum v Manchestri a tiež ich zverejnili v magazíne eLife.
Analýza ukázala, že priemerný Holanďan má výšku 182,5 centimetra, kým priemerná Lotyška meria 170 centimetrov. Počas sledovaného storočia sa pritom najviac zmenila výška iránskych mužov, a to v priemere o 16,5 centimetra. Najvyššiu zmenu v priemernej výške za storočie vedci zaznamenali u juhokórejských žien. Išlo o 20,2 centimetra. Naopak najväčší pokles nastal u mužov a žien z USA. Kým v roku 1914 boli americkí muži tretími najvyššími na Zemi, v rebríčku pre rok 2014 sa umiestnili na 37. priečke. Americké ženy sa za storočie prepadli zo štvrtej priečky na štyridsiatu druhú. Najnižší muži pritom pochádzajú z Východného Timoru a majú v priemere 160 centimetrov. Najnižšie ženy sú z Guatemaly, pričom toto prvenstvo dosiahli aj pred sto rokmi. Napriek tomu priemerná Guatemalčanka za storočie narástla, a to zo 140 na 149 centimetrov.
Rebríčkom za rok 2014 pritom dominujú zástupcovia a zástupkyne európskych krajín. Slovenskí muži obsadili 17. priečku, pričom o storočie skôr boli na 20. mieste. Slovenky si polepšili omnoho viac. Z 26. priečky postúpili na šiestu. Predbehli ich Srbky, Češky, Estónky, Holanďanky a spomínané Lotyšky.
Variácie výšky naprieč planétou môže podľa autorov vysvetliť genetika, no nejde o dominantný faktor. „Za tretinou vysvetlenia môžu stáť gény, no tie nevysvetľujú zmeny v priebehu času. Gény sa nemenia tak rýchlo a nelíšia sa tak veľmi. Takže zmeny v čase a odlišnosti naprieč svetom sú prevažne spôsobené prostredím,“ vysvetlil Majid Ezzati z Imperial College London, ktorý bol jedným z hlavných vedcov podieľajúcich sa na výskume. Ako tiež uviedol, kľúčovými hnacími motormi sú dobrá zdravotná starostlivosť, hygiena a výživa. Podstatné sú podľa vedca aj zdravie matky a výživa počas tehotenstva.
