Prinášame Vám rozhovor s mladým umelcom Marošom Baranom, ktorý dňa 19.4.2013 v Bratislave Divadle elledanse predstavil svoju kolekciu formou Fashion Performance v spolupráci s Phragments.
Maroš Baran je študentom grafiky a odevného dizajnu VŠVU. V roku 2012 absolvoval zahraničnú stáž na Hogeschool voor de Kunsten v Utrechte (Holandsko), kde vytvoril kolekciu „Nevďačnosť“, podľa diela spisovateľa J.M.Coetzee.
Slovak Fashion Council sa vo februári 2013 rozhodli kolekciu Nevďačnosť, spolu s ďalšími dizajnérmi Slovenska, zaradiť do International Fashion Showcase v rámci London Fashion Week, kde bola súčasťou výstavy SLOVAKIA -There´s no stopping fashion! LFW, feb 2013, organizovanej Slovak Fashion Councilom.
Čo vás viedlo k tomu pomenovať vašu prehliadku „Nevďačnosť“?
Nevďačnosť je názov knihy, ktorú napísal J.M.Coetzee. Je to postava, ktorú som si vytiahol z klobúka v prvý deň na HKU v Holandsku, kde som bol na študijnom pobyte. Úloha spočívala vo vytvorení kolekcie inšpirovanej človekom, ktorého si každý študent náhodne vytiahol. Kolekcia, ktorú som prezentoval, bola vo veľkej miere inšpirovaná „udalosťami”, atmosférou a posolstvom, ktorú kniha Nevďačnosť ponúka. Preto som sa ju rozhodol podľa nej pomenovať.
Aký druh emócie ste chceli dosiahnuť hudbou, ktorú ste použili na vašej módnej prehliadke?
Pomenovanie druhu emócie, ktorý sa mi v piatok v Divadle elledanse vďaka hudbe od Phragments podarilo vytvoriť, nechávam na divákoch. Ja osobne viem presne, o čo mi išlo, no tým, že by som to pomenoval, zmenil by som možno typ emócie, ktorú si odtiaľ odniesli diváci. Diváka vždy treba nechať, nech vníma sám. Mám rád diváka typu tabula rasa… Potom je reakcia dotyčného úprimnejšia a jasnejšia, čo je pre mňa ako pre tvorcu radikálne dôležité. Ja môžem povedať „svoju verziu”, ale tentokrát som sa rozhodol neurobiť to s úmyslom toho, že dielo tak ostane čisté a oddelené odo mňa ako od osoby – vytvorí sa tak prázdny priestor iba s dvoma elementmi – divák a dielo.
Prečo ste sa rozhodli do prehliadky zakomponovať krv a živé srdce?
Aby to bolo „reálne”.
Moment, keď na mólo prišiel muž a modelke rozstrihol šaty priamo na tele na dve polovice, vo mne vyvolal pocit vášne a zároveň aj nenávisti dvoch ľudí. Mala byť v scéne erotika spojená s nenávisťou?
Vo všetkom okolo nás je kúsok nenávisti. Ide len o to, ako nenávisť „osedlať”, niektorí ľudia možno preferujú slovo „skrotiť”. Nenávisťou pomenoval túto kolekciu už v Holandsku môj učiteľ Wim Ewals.
O erotiku mi nešlo, skôr o krehkosť a bezbrannosť. Gesto, ktoré sa na prehliadke odohralo bolo vizuálne zhmotnenie môjho osobného uvedomenia si úskalí, ktoré so sebou nesie problematika viny. Vina je vždy na dvoch ľuďoch, nikdy nie na jednom. Radikálne povedané – žena je znásilnená, lebo je vinná zo svojej krásy, muž je odsúdený, lebo je vinný zo svojej túžby. Použitie vizuality extrémneho prípadu pomáha pochopiť, že tento mechanizmus funguje aj v bežných „normálnych” hriechoch a každodenných situáciách.
Ak by ste mali Arabelin čarovný prsteň, čo by ste okamžite zmenili v slovenskej móde?
Aby sa prestali návrhári medzi sebou hašteriť a ohovárať a aby si každý robil poctivo svoju prácu najlepšie ako vie. Aby nechali ľudí okolo seba dýchať. Vzduchu je tu dosť. Čo sa týka zákazníckej sféry, aby pochopili, že kreatívny priemysel je veľmi dôležitý, lebo tvorí imidž krajiny, pracovné príležitosti a pohyb. Veľa ľudí tomu však začína rozumieť, čo je veľmi povzbudzujúce.
Pre aké ženy je určená Vaša kolekcia Nevďačnosť?
Pre tie, ktoré sa neboja toho, že ide o veľakrát technicky nedotiahnuté modely, že z nich trčia nitky a že sú skôr o nápade ako o produkte na predaj.
Viac informácií o podujatí nájdete na blogu Maroša Barana.
Súvisiace články:
