Známy režisér odmalička obdivuje rozprávkové bytosti, čertov a víly. A čo svet duchov?
Český režisér Zdeněk Troška mal odjakživa blízko k rozprávkovým bytostiam, na mystiku a na duchov však neverí. „Rozprávkové bytosti mi boli odmalička blízke. Veď ja sám som ako rozprávková bytosť, také strašidlo,“ zasmial sa v rozhovore pre agentúru SITA. „Mám rád napríklad čertov alebo víly, no nadprirodzené bytosti ako také, duchovia, mystika a podobne, to ma vôbec neberie. Ja som narodený v znamení býka a ten je veľmi exaktný, taký naozajstný. Stojím všetkými štyrmi nohami na zemi. Pracujem síce s fantáziou, ale také veci ako duchovia alebo záhrobie, to mi nič nehovorí,“ poznamenal Troška.
Filmy s touto tematikou vraj 63-ročný rodák zo Strakoníc vždy prepína. „Ani filmy typu Šiesty zmysel sa mi nepáčia. Keď vidím, že sa v nejakom filme zjaví duch, tak to hneď prepínam. Nie, že by som sa bál, to vôbec nie, ale nebaví ma to. Ja tomu skrátka neverím,“ podotkol známy režisér.
Vzťah k mystike a čarodejníctvu mala však jeho blízka priateľka Helena Růžičková. „S Helenou sme boli roky vynikajúci kamaráti a ona bola biela čarodejnica, rovnako ako aj Elena Galanová. Obe verili bielej, pozitívnej mágii a Helenka už je dvanásť rokov mŕtva a môžem vám povedať, že ani raz za ten čas sa mi o nej nesnívalo. Ani raz sa mi nezjavila a nepovedala mi napríklad ‚Vezmi si ceruzku a papier a píš si čísla do športky‘,“ zavtipkoval Troška. „Aspoň by som mal peniaze na ďalší film, ale nikdy sa to nestalo,“ dodal.
Pozitívne skúsenosti vraj nemal ani s kúzelníkmi. „Keď som bol školák a chodili k nám do školy všelijakí kúzelníci, vždy som sa hlásil za dobrovoľníka na nejaké kúzlo a oni ma vždy posielali preč. Býval som z toho sklamaný, prečo ja nie, prečo ma nechcú… Neskôr som to pochopil. Asi pred dvadsiatimi rokmi som šiel k známym na chatu, oni tam boli už niekoľko dní a keď som prišiel, hovoria mi, že vyvolávajú duchov. Vraveli, ako to funguje, že dokonca pohár chodil po stole. Tak som sa zatváril skepticky, ale sadol som si k tomu stolu s nimi a spojili sme si malíčkami ruky do kruhu, keď tu zrazu človek, ktorý obrad viedol, zvolal ‚Prepáčte, pán Troška, ale vy tu nemôžete byť, musíte ísť preč!‘ Tak som sa naštval, že prečo zase ja?! A ten chlapík si ku mne sadol a vraví mi ‚Viete, vy ste také silné antimédium, že cez vás ten vlak nejde…‘ Takže ma vyhodili z chatky a ďalej vyvolávali duchov a ja som sedel vonku,“ zaspomínal si Troška s úsmevom na tvári.
