„Kovačické insitné umenie je unikátnym odkazom slovenských krajanov v Srbsku, ktorí pred viac ako 250 rokmi prišli na Dolnú zem. Ich jedinečné videnie sveta presiahlo slovenské a srbské hranice a dnes sa oficiálne stalo dedičstvom celého ľudstva,“ vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár pri príležitosti zápisu kovačického insitného umenia maliarov zo srbskej Vojvodiny na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.
O výnimočnom úspechu sa rozhodlo dnes na 19. zasadnutí Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) v paraguajskom Asuncióne.
„Ide o významný krok nielen z hľadiska medzinárodného uznania dedičstva slovenskej menšiny v Srbsku, no zápis je tiež podporou tvorby, starostlivosti a uchovávania nenahraditeľnej hodnoty insitného umenia,“ zdôraznil šéf slovenskej diplomacie a poďakoval srbskej strane za iniciatívu, ktorou Ministerstvo kultúry Srbskej republiky predložilo v roku 2023 návrh na zapísanie diela národnostnej menšiny do reprezentatívneho zoznamu UNESCO.
Minister J. Blanár ocenil aktivity a národné cítenie slovenskej krajanskej komunity aj počas svojich nedávnych oficiálnych návštev v Srbsku:
„Slovenky a Slováci si tu dokázali udržať nielen svoj materinský jazyk, tradície, ale i slovenskú kultúru, umenie a nenapodobiteľnú kreativitu. Ďakujem všetkým, ktorí sa zaslúžili o zápis kovačického insitného umenia do zoznamu UNESCO. Tento úspech je oslavou silného priateľstva a nášho spoločného slovensko-srbského kultúrneho dedičstva.“
Kovačické naivné umenie je charakteristické používaním olejových farieb, jasných odtieňov a zobrazovaním tradičnej kultúry, historických, spoločenských a morálnych hodnôt komunity.
Výstižne zobrazuje vidiecke prostredie a každodenný život. Ten je v Srbsku od 17. storočia spojený tiež s pôsobením slovenskej menšiny, pričom aktuálne sa v Srbsku k slovenskej národnosti hlási viac ako 41-tisíc Sloveniek a Slovákov. Samotná Kovačica bola osídlená ešte v roku 1802.
Kovačické insitné umenie je ďalším zápisom so slovenským pôvodom vo svetovom zozname. V Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO je zastúpených deväť slovenských prvkov, a to fujara – hudobný nástroj a jeho hudba (2005, 2008), Terchovská muzika (2013), Gajdošská kultúra (2015), Bábkarstvo na Slovensku a v Čechách (2016), Horehronský viachlasný spev (2017), Modrotlač (2018), Drotárstvo (2019), Sokoliarstvo – živé dedičstvo ľudstva (2021) a Tradície spojené s chovom koní Lipican (2022).
