Najnovšia štúdia SPRINT je natoľko presvedčivá a jednoznačná, že zmení celkový pohľad na liečbu hypertenzie.
Vysoký krvný tlak, odborne hypertenzia, celosvetovo postihuje viac ako miliardu dospelých. Nevyhne sa prakticky nikomu, kto sa dožije vysokého veku. Až 54 % prípadov cievnej mozgovej príhody a 47 % srdcových infarktov vzniká ako dôsledok hypertenzie. Zaťažuje vysoký krvný tlak, najmä srdce, mozog, cievy, ako aj obličky a oči. Pacienti s hypertenziou majú tiež 2,5-krát vyššie riziko rozvoja cukrovky. Akoby tieto čísla Slováci nebrali vážne, pretože lieky na liečbu hypertencie užívajú často tak, že by vlastne ani nemuseli. Ak ich totiž neberú vážne, liečba je prerušovaná, čo má dopad na ich zdravie.
Je znižovanie krvného tlaku liečbou skutočne prospešné?
Doterajšie štúdie potvrdzovali zníženie zdravotného rizika ak k liečbe, teda aj užívaniu liekov pristupovali pacienti zodpovedne. Zároveň však vznikali obavy, že benefity znižovania krvného tlaku majú svoju hranicu, pod ktorou je už riziko nežiaducich účinkov a poškodenia väčšie, než prínos. Preto odborníci viedli diskusie, či je intenzívne znižovanie tlaku lepšie ako menej intenzívna terapia a k akým cieľovým hodnotám vlastne krvný tlak znižovať. V súčasnosti sa za dobre zvládnuté ochorenie považuje systolický („horný“) tlak nižší ako 140 mmHg. Nedávno publikovaná štúdia SPRINT však dokázala, že hypertenziu treba liečiť intenzívnejšie a dosiahnuť cieľové hodnoty tlaku okolo 120-130 mmHg.
Štúdie SPRINT bola predčasne ukončená už po 3,3 roku, keďže už za tento čas sa podarilo jednoznačne preukázať prínos intenzívnej liečby, ktorá viedla k poklesu rizika infarktu, mozgovej mŕtvice, akútneho koronárneho syndrómu a srdcového zlyhania až o 25%! Relatívne riziko srdcového zlyhávania sa podarilo znížiť o 38 %, riziko kardiovaskulárneho úmrtia o 43% a celková mortalita bola v intenzívne liečenej skupine znížená o 27 % v porovnaní s bežnou terapiou. Tieto výsledky sa podarilo dosiahnuť aj u pacientov starších ako 75 rokov.
Intenzívna liečba síce bola spojená s vyšším rizikom nežiaducich účinkov ako je hypotenzia, abnormality elektrolytov, synkopa (náhle krátke bezvedomie), či zlyhávanie obličiek, no ich výskyt neprevýšil benefity terapie.
Podľa výsledkov štúdie SPRINT je preto pre väčšinu pacientov s hypertenziou dobré odporučiť cieľový systolický tlak 130 mmHg a časť pacientov môže profitovať aj z nižšieho tlaku, no na ich presné určenie budú potrebné ďalšie štúdie.
Podľa odborníkov sú však v súčasnosti problémom aj cieľové hodnoty tlaku pod 140 mmHg, ktoré sa napriek liečbe nedarí dosiahnuť u tretiny až polovice pacientov. Častým dôvodom nedostatočnej kontroly tlaku je tzv. terapeutická inercia – necitlivosť pacienta na liečbu, ktorá sa objavuje až u tretiny pacientov s vysokým tlakom. Dôvodom je aj príliš neskoré začatie liečby antihypertenzívami a v neposlednom rade zlá spolupráca pacienta s lekárom, nízka adherencia pacientov k liečbe, nepravidelné užívanie liekov alebo ich neužívanie.
Štúdia SPRINT dokázala, že u väčšiny pacientov s hypertenziou nestačí na dostatočnú kontrolu tlaku jeden liek, ale musia užívať kombináciu dvoch až troch antihypertenzív, čo prirodzene znižuje ochotu pacienta dodržiavať liečbu (adherenciu). Do popredia sa tak dostáva dôležitosť vzťahu medzi pacientom a lekárom.
Prof. MUDr. Róbert Hatala, PhD. z Národného ústavu srdcových chorôb v Bratislave upozornil: „ Percento pacientov, ktorí podľa iných štúdií užívajú aspoň polovicu liekov nie je ani 20%. Na začiatku liečbu pacienti ešte lieky užívajú ako majú. Po troch mesiacoch vám to klesne na polovicu a po šiestich pacienti, ktorí majú vysoký tlak, tuky aj cholesterol, už iba tretina užíva všetky lieky ako má. To je alarmujúce zistenie, pretože všetci vieme, že čím disciplinovanejší pacient, tým má menší počet hospitalizácií a to je aj masívna úspora nákladov pre ostatných pacientov. Dobrým príkladom je aj Alžbeta Bátoriová, ktorá mala vážne zdravotné problémy, len nevedela aké a tak sa vraj kúpala v krvi mladých dievčat. Žila len 54 rokov. Keby si správne liečila hypertenziu, žila by ďaleko dlhšie,“ upozornil profesor Hatala. Jeho kolegyňa z NÚSCH tiež upozornila, že pri liečbe hypertenzie je mimoriadne dôležité aj stravovanie pacientov. „ Veľmi nebezpečné je aj množstvo soli pre pacientov hypertonikov, ktorí si neuvedomujú, že najväčšie množstvo soli prijímajú v spracovaných potravinách. Práve konzervované potraviny pre nich znamenajú najväčšie riziko, pretože obsahujú skrytú soľ. Napríklad čerstvo spracované paradajky a priemyselne spracované paradajky v Česku pri rovnakej hmotnosti obsahujú konzervované 360 mg kuchynskej soli a čerstvé paradajky iba 66 mg. Ideálne menu je každý deň chleba , syr aj jogurt, týždenne hydinu a vajíčka a raz do týždňa sladké. Raz mesačne červené mäso a k tomu sem tam vínko denne alebo aj týždenne. Všade sa však zdôrazňuje používať čerstvé nie konzervované,“ upozornila docentka Filipová.
Partnerská komunikácia medzi lekárom a pacientom, spoločné rozhodovanie o užívaných liekoch a porozumenie na oboch stranách je dôležitou súčasťou liečby, najmä pri chronickom ochorení ako je hypertenzia, ktoré si vyžaduje dlhodobú a celoživotnú liečbu. Keď pacient lekárovi dôveruje a rozumie svojmu ochoreniu, vie lepšie zhodnotiť prínos a zmysel liečby, a preto je preňho jednoduchšie ju dodržiavať. Otvorená komunikácia mu dáva istotu, že lekár výber liekov zhodnotí individuálne tak, aby mali pre konkrétneho pacienta čo najväčší prínos. Naopak, človek, ktorý lekárovi nedôveruje, bude o liečbe vždy pochybovať a pravdepodobne ju ani nebude dodržiavať. Preto je vzťah pacienta s lekárom založený na dôvere, rešpekte, zodpovednosti a vzájomnom porozumení rovnako dôležitou súčasťou liečby, ako výber správneho lieku.
Doc. MUDr. Eva Gonçalvesová, CSc., upozornila aj na dôležitú misiu lekárov. „ Našou misiou združenia OZ Únia za zdravšie srdce je budovať alianciu pacienta a lekára. Chceme naozaj pacientov aktivizovať a pritiahnuť , aby vedeli v ambulancii jasne formulovať predstavy a sami sebe pomáhali. Viete, ťažká je komunikácia lekára s pacientom, aby sme sa pochopili. Bol taký výskum, kde sa pýtali pacientov po vyšetrení, či rozumeli tomu, čo im lekár povedal. Len 37 % rozumelo a 80 % lekárov si myslelo, že pacient to chápe. To je veľký rozdiel, vlastne jedno veľké nedorozumenie. Len jedna tretina pacientov odporúčania príjme, jedna ich ignoruje a jedna tretina sa odporúčaniami riadi nedostatočne a toto chceme zmeniť aj na tour, “ vysvetlila Gonçalvesová.
„Chránime vaše srdcia“ – tour vo vybraných mestách v rámci Slovenka
Občianske združenie Únia pre zdravšie srdce preto spustila pilotný edukačno-preventívny projekt s názvom „Chránime vaše srdcia“. Tour, odštartuje naprieč Slovenskom vo vybraných okresných mestách s prvou zastávkou už 22. mája 2017. Mobilná ambulancia bude mať spolu 12 zastávok. Návštevníci budú mať možnosť v priestoroch mobilnej ambulancie od 12:00 – do maximálne 20:00 hod. absolvovať bezplatné meranie krvného tlaku, fibrilácie predsiení, tuku v tele, cukru alebo cholesterolu a tak mohli preventívne „chrániť svoje srdce“ pred vážnejšími ochoreniami.
„Taktiež bude na mieste možnosť zaregistrovať sa do OZ Únia pre zdravšie srdce a získavať celoročne jedinečné benefity, ktoré občianske združenie ponúka len svojim registrovaným členom. Bezplatne budú pre návštevníkov v dispozícii aj brožúrky o rôznych druhoch kardiovaskulárnych ochorení,“ uviedol Peter Kollárik, prezident OZ Únia za zdravšie srdce.
Pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o srdcovocievne ochorenia je k dispozícii web stránka www.presrdce.eu, na ktorej sú dostupné komplexné informácie o všetkých rozšírených kardiovaskulárnych ochoreniach, ich príznakoch a príčinách vzniku, prevencii, diagnostike, liečbe, ale tiež praktické rady pre pacientov a ich blízkych, ktoré im pomôžu zvládať ochorenie a jeho liečbu.