Prostredníctvom paragrafu 363 Trestného poriadku zrušila Generálna prokuratúra obvinenie pre bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského a riaditeľa Národného bezpečnostného úradu Romana Konečného. Išlo o kauzu Rozuzlenie.
Na toto rozhodnutie reagoval aj Vladimír Pčolinský. Prečítajte si jeho vyjadrenie:
KONIEC ROZUZLENIA
Námestník GP SR JUDr. Jozef Kandera rozhodol o zrušení všetkých mojich obvinení v kauze Rozuzlenie, konštatoval približne 20 porušení Trestného zákona a Trestného poriadku.
K prípadu by som zatiaľ chcel uviesť nasledovné:
1. Celá kauza Rozuzlenie bola vymyslená, žiadna zločinecká skupina v stíhanom zložení nikdy neexistovala, jej členovia sa nikdy spolu nestretli, mnohí sa ani nepoznajú.
2. Rozuzlenie bolo vykonštruované za účelom paralelnej línie obhajoby stíhanej skupiny Čurillovci.
3. Vďaka Rozuzleniu dostali viacerí z nich vrátane ich príbuzných status chránených oznamovateľov protispoločenskej činnosti, aby sa mohli zabetónovať vo svojich funkciách.
4. Cieľom Rozuzlenia bola aj snaha o personálne zmeny na čele SIS a NBÚ, čo sa aj čiastočne za prispenia premiéra Ľ. Ódora a prezidentky Z. Čaputovej podarilo.
5. Opakovane tak protiprávnym spôsobom bola ohrozená funkčnosť a medzinárodné postavenie Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu, čo by bolo možné kvalifikovať aj ako sabotáž.
6. Kauza Rozuzlenie sa vyznačuje obrovským množstvo spáchaných nezákonností zo strany NAKA aj ÚŠP. Svedkami v nej sú poväčšine trestne stíhaní čurillovci, ich blízki a kajúcnici, na ktorých postavili čurillovci svoje kauzy. Ide takmer vždy o svedectvá z počutia z druhej až tretej ruky, bez konkrétnych faktov a odporujúcich neskôr zadováženým listinným dôkazom.
7. Som presvedčený, že všetci zúčastnení na strane OČTK by mali niesť za svoje konanie trestnoprávnu zodpovednosť a mala by im byť zosobnená spôsobená škoda.
8. Je smutné, že hlavní aktéri honu na údajné „Temné sily“ dnes namiesto spytovania si svedomia prznia popredné miesta kandidátok niektorých politických strán do eurovolieb.
A na záver pár citátov z rozhodnutia:
„Skutková veta je síce svojou kvantitou rozsiahla, avšak jej výpovedná hodnota … je nulitná.“
„Opis skutku je neurčitý, nejasný a zmätočný…“
„Obvinenie bolo vznesené pre skutok, ktorý nie je trestným činom…“
„Takýto stav vyvoláva… aj porušenie práva na obhajobu, nakoľko obvinený nevie, proti čomu sa má brániť.“
„V popise skutku absentuje akékoľvek vymedzenie konania obvineného.“
„…obvinený Vladimír Pčolinský nemal postavenie orgánu činného v trestnom konaní a obvinený Vladimír Pčolinský ako riaditeľ SIS dôkazy neobstarával, nevykonával, ani nevyhodnocoval, … preto nemohol opomenúť „dôkladné a nezávislé skúmanie dôkazov.“
„Práve takýto spôsob vedenia trestného stíhania vyznieva ako manipulácia s trestným stíhaním, ktoré je paradoxne kladené za vinu obvinenému Vladimírovi Pčolinskému (ako aj ostatným spoluobvineným).“
„Vyšetrovateľ PZ v príkrom rozpore s princípmi dokazovania, so zásadami trestného konania a s pravidlami elementárnej logiky hodnotí dôkazy, ktorými nedisponuje, teda nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch.“
„Idea uznesenia… je prezentáciou obhajobnej argumentácie osôb obvinených v trestnej veci … „Čurillovci“
„Preto ani poskytnutie informácie… zo strany obvineného Vladimíra Pčolinského… nemožno považovať za protiprávne, ale naopak, za zodpovedajúce platnej právnej úprave.“
„…v popise skutkov … nemožno ani v hrubých črtách nájsť popis konania, ktoré je obvineným kladené za vinu.“
