Aké tradície panovali posledný deň v roku? Zistili sme za vás.
Na Silvestra ráno sa zvyklo v niektorých obciach na Slovensku robiť zasadnutie predstaviteľov obce, obecnej rady spojené s voľbou richtára a ostatných obecných predstaviteľov. Napríklad sa volil obecný hájnik, pastier, bača, bubeník, boženík. Zároveň sa robilo aj obecné vyúčtovanie za prítomnosti celého obecného zhromaždenia. Ak sa hospodárilo dobre a z obecného rozpočtu niečo zvýšilo – urobilo sa drobné pohostenie pre obyvateľov obce na obecné trovy.
Niektoré profesie napríklad pláteníci mali tzv. komput – teda koncoročné vyúčtovanie tovaru s veľkododávateľmi. Komput bol pre plátenníkov veľmi dôležitý, pretože od jeho zdarného priebehu závisela ekonomická situácia plátenníka v nasledujúcom roku. Komput končil tanečnou zábavou. Tanečné zábavy sa vo všeobecnosti konali tak v mestách, ako aj na vidieku v obecnom dome, krčme. Silvestrovských zábav sa zúčastňovala najmä mládež, pre ktorú to bolo vítané spestrenie konca roka.
III. Tajomstvá našich predkov: Nezvyčajné štedrovečerné zvyky
Z viacerých kroník a záznamov zo 16. -17. storočia vyplýva, že v posledný deň roku sa konali inventarizácie majetku a hospodárstva tak v mestách ako i na vidieku. Účtovanie sa robilo aj v duchovnej oblasti a to účasťou na slávnostných bohoslužbách. Večera bola na Silvestra rovnaká ako na Štedrý večer s tým rozdielom, že sa mohlo jesť aj mäso, na slávnostne prestretom stole bolo tiež viac druhov jedál. Atmosféru večera dotvárali mládenci streľbou a práskaním bičov.
Medzi prosperitné obchôdzky na Silvestra patrilo kurinovanie – pri ktorom bolo cieľom dosiahnuť, aby mali v gazdovstve počas roka priaznivú znášku vajec. Kurinovať chodievali mládenci prezlečení za ženy. Jeden mal na hlave zo slamy upletený veniec imitujúci slamené hniezdo, do ktorého chodia znášať sliepky vajcia. Druhý mal sukňu zo slamy a bol opásaný povrieslami. Mládencov sprevádzal harmonikár, ktorý im hral do tanca. V každom dome si z nich domáci vytiahli byľku slamy, ktorú potom dali sliepkam do hniezda, aby dobre niesli vajcia.
„Kuriny, bariny, babine kury,
Dedove bajúzy,
Nech vám kury dobre nesú!
Odíde nám starý rok
A prichádza nový
Vítajme ho radostne.“
V Uhrovskej doline na Silvestra chodili babeny – bol to babí deň. Babenovať chodila skupina 10 -15 chlapcov s muzikou. Išli do každého domu, pričom spievali:
„Rok nový zas k nám prišiel,
preto ó svätá dobroto
chráň nás i roku tohto,
prispor nám všeho dobrého,
A zbav nás od zlého.“
Mládenci vinšovali Nový rok, vytancovali ženy i dievčatá. Pri odchode z dvora ešte zaspievali:
“ Oziminka zelená,
na poli sa zelená.
Zelenaj sa oziminka,
povídaj mi milá moja,
či ty budeš žena moja.“
Ej duby, duby, zelené duby – ožením sa,
Dubina zelená,
Píše mi má milá, frajerka verná
Lístoček z Budína“.
Veľa zaujímavostí sa môžete dočítať aj v knižnom titule pochádzajúcom z pera Kataríny Nádaskej s názvom V Choči je naisto čosi.
