Prvý sviatok vianočný, nazývaným aj Božie narodenie, patril k rodinným sviatkom.
Počas tohto dňa všade vládol pokoj, navštevovala sa len najbližšia rodina. Ľudia si vychutnávali prítomnosť a súdržnosť rodiny. Chlapci chodili zavčas rána po rodinách vinšovať šťastlivé sviatky vinšom:
„Vinšujem Vám tieto nastávajúce sviatky, narodenie Krista Pána, aby Vám dal Pán Boh zdravie, hojné božské požehnanie a všetko dobré čosi od neho žiadate. Pochválen Pán Ježiš Kristus“.
Za vinšovanie dostali vinšovníci peniaze, (mladší mince zapichnuté do jablka), koláče a ovocie.
„Do školy nechodím,
A viem vinšovati,
Tak si mi pohútajte,
Čo mi máte dati.
A ak mi nič nedáte,
Hanbu si získate,
Alebo ste skúpi,
Alebo nič nemáte.“
V. Tajomstvá našich predkov: Štedrá večera pozostávala z deviatich chodov, ktoré malo každé z nich svoju magickú moc
Medzi archaické zvyky patrilo ísť skoro ráno na Božie narodenie na potok pre vodu, v ktorej sa domáci symbolicky umyli – bola to symbolika toho, aby sa nový deň začínal rezko a symbolicky sa takto zabezpečovalo zdravie pre celú rodinu. Voda sa nosila aj pri návrate z polnočnej omše. Pri nesení vody do domácnosti sa vinšovalo:
“Daj Bože, dobrý deň, prvšia voda ako oheň.“
Do vody sa namočila chvojinka a pokropili sa ľudia, dobytok i celá domácnosť a hospodárske budovy. Z kostola na Božie narodenie sa ľudia ponáhľali domov, lebo kto prišiel domov ako prvý, mal byť aj s každou prácou hotový skôr ako iný.
Zachoval sa aj zvyk, že na deň Božieho narodenia nemala prísť do domu ako prvá žena. Ako prví mali chodiť mladí chlapci, ktorých želania boli plné a bohaté. K tradičným zvykom patrilo aj dávanie drobných mincí pod obrus – symbolizovali bohatstvo, aby sa v dome nedržala bieda.
Veľa zaujímavostí sa môžete dočítať aj v knižnom titule pochádzajúcom z pera Kataríny Nádaskej s názvom V Choči je naisto čosi.