Jazvečík sa po smrti majiteľa pravidelne vracia do nemocnice, v ktorej dôchodca skonal.
Verný jazvečík Maša už vyše roka čaká pred nemocnicou v Novosibirsku na svojho majiteľa, ktorého už nikdy neuvidí. Senior z dediny Dvurechie, ktorého sem prijali v roku 2012, posledný rok svojho života strávil na nemocničnom lôžku, uplynulý rok však zomrel. Jazvečík však aj po takomto dlhom čase svoje miesto pred nemocnicou odmieta opustiť.
Pes začal chorého majiteľa v nemocnici navštevovať krátko po tom, ako ho sem prijali. Miestny personál uviedol, že pes na noc odchádzal domov, aby postrážil dom, ráno sa však vždy vrátil, aby seniorovi robil spoločnosť.
Hoci majiteľ uplynulý rok zomrel, verný pes vo svojej rutine naďalej pokračuje a to aj napriek pokusom o adopciu. „Stále na neho čaká. Len nedávno sa ju pokúsila adoptovať jedna rodina, ale Maša im utiekla a vrátila sa do nemocnice. Odviezli si ju v piatok večer, ale v sobotu o tretej ráno už bola znova tu,“ uviedla sestrička Alla Vorontsová.
Jazvečík si získal srdcia nemocničného personálu aj návštevníkov, ktorí sa pravidelne starajú o to, aby Maša mala čo jesť a piť. V zimných mesiacoch jej do nemocnice dali aj starú zimnú bundu, na ktorej môže odpočívať. Všetci však dúfajú, že Maša prekoná smútok a bude schopná odísť k novým majiteľom, aj keď doterajšie pokusy zatiaľ zlyhali.
„Vidíte jej oči, aké sú smutné – to nie je zvyčajný radostný pohľad spokojného psa. To, čo pozorujeme u ľudí, sa deje aj pri zvieratách. Neexistujú lieky, ktoré by jej pomohli. Stále však dúfame, že Maša si nájde nového majiteľa a opäť začne niekomu dôverovať,“ dodal primár nemocnice v Novosibirsku Vladimir Bespalov.
Mašin príbeh pripomína aj prípad nemeckého ovčiaka Capitana v Argentíne, ktorý už osem rokov spáva na hrobe svojho majiteľa a odmieta sa vrátiť domov k ostatným členom rodiny. Známy je aj príbeh japonského psa Hačiko z plemena akita, ktorý deväť rokov každý deň čakal na návrat svojho pána na vlakovej stanici v Tokiu. Jeho majiteľ Hidesaburo Ueno zomrel náhle v práci v máji 1925 a na stanicu sa už nikdy nevrátil. Hačiko po deviatich rokoch skonal na mieste, kde svojho pána pravidelne čakával – dnes tu na pamiatku stojí jeho bronzová socha.
www.siberiantimes.com