Nový unikátny systém ukáže problémy na základe toho, ako osem až 35-mesačné deti používajú slovné spojenia, gestá, aktívnu a pasívnu slovnú zásobu, či podľa toho, ako sa hrajú.
Poruchy reči u detí pomôže odhaliť nový unikátny systém TEKOS (Test komunikačného správania), ktorý vyvinula Univerzita Komenského v Bratislave (UK). Systém, na ktorom pracoval tím Svetlany Kapalkovej z Katedry logopédie Pedagogickej fakulty UK, slúži na stanovenie rizika narušeného vývinu reči u detí v staršom veku. Robí sa na základe toho, ako osem až 35-mesačné deti používajú slovné spojenia, gestá, akú majú slovnú zásobu, či podľa toho, ako sa hrajú. Informovala o tom hovorkyňa UK Andrea Földváryová.
Systém TEKOS je dotazníkový test pre rodičov, pretože práve rodičia najlepšie poznajú svoje deti. Vyplniť ho môžu v papierovej i elektronickej podobe. TEKOS dokáže na základe odpovedí posúdiť a vyhodnotiť, či dieťa patrí k jednému zo štyroch komunikačných profilov. V prvom prípade ide o identifikované riziko z pohľadu vývinu komunikácie, ktoré vyžaduje zaradenie do ranej intervencie vrátane intenzívnej stimulácie reči. V druhom prípade ide o skupinu ohrozenú rizikom, čo si vyžaduje monitorovanie a opakované kontroly v staršom veku, jeho vývin možno tiež opísať ako dieťa s oneskoreným vývinom reči. Tretí profil predstavujú deti s normálnym vývinom reči a napokon sú to deti s výbornými komunikačnými schopnosťami. Zistenia z výskumu na UK ukazujú, že dieťa jednoznačne identifikované ako rizikové z pohľadu komunikácie už vo veku osem až šestnásť mesiacov ostáva rizikové aj v staršom veku pri opakovanom vyšetrení.
Test je určený odborníkom pracujúcim v oblasti ranej starostlivosti o deti, ako sú psychológovia, logopédi, špeciálni pedagógovia, pediatri či zdravotné sestry. „Ak máme nástroj na vyhľadávanie a identifikovanie detí z pohľadu rizika, tieto deti a ich rodičia môžu byť zaradení do procesu ranej intervencie čo najskôr – už v období okolo tretieho roka. Nestráca sa tak čas čakaním a výrazne sa môže zlepšiť kvalita života samotných detí i rodiny z dlhodobejšej perspektívy,“ vysvetlila Kapalková.
Všetky tieto podklady sa javia ako veľmi cenné pri vyhľadávaní detí, ktoré sú v predškolskom veku diagnostikované ako deti s vývinovou dysfáziou. Tá predstavuje špecificky narušený vývin reči, ktorý sa vyskytuje približne u piatich percent detí. Prvými typickými príznakmi býva oneskorený vývin reči, deti tvoria menej slov oproti svojim rovesníkom a nasledujú problémy so správnym tvorením viet. Často býva výrazne narušený aj vývin porozumenia reči. V školskom veku môže mať dieťa problém s osvojovaním si písanej podoby reči, ide o dyslexiu, dysortografiu či dyskalkúliu.
Test bol pôvodne inšpirovaný americkou verziou rodičovského dotazníka McArthur CDI, avšak tím UK na základe dlhodobého sledovania piatich detí v dvoch vekových fázach (8 až 16. mesiacov) a (7 – 35 mesiacov) vyvinul TEKOS a prepojil ho s terapiou. Samotný TEKOS sa overoval na vzorke 1 715 slovensky hovoriacich detí. „Naša verzia však nevznikla prekladom – vychádzali sme z pôvodných dát u slovensky hovoriacich detí. Aj vzhľadom na to je slovenská verzia obohatená o niektoré časti, ktoré sú celosvetovo unikátne,“ dodala Kapalková. Doplnená je napríklad samostatná časť produkcie slov a gest v rámci prvých výpovedí, ktoré z vývinového hľadiska zohrávajú dôležitú funkciu v osvojovaní si reči.
