Zaužívané tvrdenie o počítaní veku psa nie je pravdivé. Ako to teda s našimi štvornohými miláčikmi naozaj je?
Teória, ktorá je pomerne rozšírená medzi majiteľmi psov a hovorí o tom, že jeden ľudský rok je ekvivalentom siedmich psích rokov, je nesprávna. Ako-tak, s odchýlkami najmä na začiatku psieho života, tento algoritmus platí pri veľkých psoch, absolútne však neplatí pri menších plemenách. Ak by všeobecne platila rovnosť medzi jedným ľudským a siedmimi psími rokmi, okrem iného by to znamenalo, že človek by bol schopný rozmnožovať sa vo veku siedmich rokov, a dožíval by sa veku 150 rokov, informuje populárno-vedecká webstránka Science Alert.
Hlavným úskalím teórie o siedmich psích rokoch je fakt, že psy – berúc do úvahy ľudské merítka – nestarnú počas svojho života rovnako rýchlo. V prvom roku zostarnú – bez ohľadu na veľkosť plemena – o ekvivalent 14 až 15 ľudských rokov, pričom v ďalších rokoch sa ich starnutie spomaľuje.
Ivan Binďo Bindas zakladá nový e-shop, ktorý má pomáhať psíkom, krstnou mamou projektu sa stane budúca mamička Daniela Lovlin
V zásade by malo platiť, že najväčšie plemená, ktorých dospelé jedince vážia viac než 40 kilogramov, starnú okrem prvého roku svojho života každý ďalší rok o sedem až osem ľudských rokov. Pri tých najmenších plemenách, ktorých dospelé jedince vážia menej ako 10 kilogramov, je však situácia úplne iná. Jeden rok ich života – opäť, okrem prvého – sa rovná približne štyrom ľudským rokom.
Science Alert nevie, z akého prameňa a času pochádza zovšeobecnenie hovoriace o rovnosti siedmich psích a jedného ľudského roku. Pripomína však, že v minulosti sa používali aj iné výpočty. Nápis v londýnskom Westminsterskom opátstve z roku 1268 napríklad hovorí o tom, že jeden ľudský rok rovná sa deviatim psím rokom. Pomocou tejto rovnice jej starodávny autor prišiel dokonca nejakým spôsobom aj na to, že koniec sveta nastane ešte pred koncom 13. storočia.
