Čarovné slovo „babička“. Koľko príjemných a milých spomienok je s ním spojených! Najlepšie palacinky, sladké sny, radosť zo stretnutia, letné nezabudnuteľné dobrodružstvo a mnoho ďalších vecí.
Babičky sa s nami spájajú v rozprávkach, srší z nich dobrota, láskavosť, pohladenie a práve pri nich sa nachádza to miesto, kde si nájdete chutné koláče a džem.
Ja svoje babičky zbožňujem a inak to nie je ani u mojej dcéry. Paradoxom však je, že z nejakého dôvodu sa viac podobám na babičku po matkinej línii a nie na otca ani na mamu. Jedná sa najmä o našu spoločnú povahu a z istej časti aj o vzhľad. Zaujímavé je, že moja dcéra sa tiež podobá viac na moju mamu ako na mňa či na môjho manžela.
To isté je aj v rodine mojej kamarátky a nedávno som sa dozvedela, že na to existuje vedecké vysvetlenie.
Genetická väzba
Ukázalo sa, že babička po materskej línii hrá najdôležitejšiu úlohu v živote dieťaťa. Neposkytuje mu len potrebné znalosti, skúsenosti, lásku, teplo a starostlivosť. Je toho oveľa viac.
Vedci poukazujú na to, že takéto spojenie sa vytvára na genetickej úrovni!
„Známy fakt: Deti dedia genetický materiál nie od svojich rodičov, ale od starých rodičov. Tak i rodičia dostali svoju DNA od svojich starých rodičov. Preto sa často stáva, že naše deti sú ako naši zosnulí príbuzní, „hovorí jeden odborník na genetické inžinierstvo.
Odborníci tiež tvrdia, že väčšina genetických informácií, ktoré deti dostanú, sú od babičiek po materskej rodovej línii!
Samozrejme, všetko je relatívne a každá rodina je sama o sebe jedinečná. Dieťa sa môže tiež podobať babičke po otcovskej rodovej línii. Pokiaľ ide o genetiku, je ťažké predpovedať priebeh udalostí.
Napriek tomu, je pre všetkých rodičov dôležité, aby si uvedomili, akú obrovskú úlohu hrajú ich príbuzní v osude dieťaťa a v tom, čo sa dnes nazýva „emočná inteligencia“.
Odborníci hovoria: „Aj tie emócie, ktoré babička prežívala počas svojho tehotenstva, môžu ovplyvniť vývoj dieťaťa jej dcéry. Je dôležité pochopiť, že rodina je celistvý organizmus, kde sú všetci jeho členovia úzko prepojení. A spolu s génmi a pozitívnymi vecami, ktoré vidíme pri sebe, odovzdávame našim deťom a vnúčatám aj naše choroby a zlé návyky, závislosť a sklony k niečomu. “
Z toho vyplýva, že nie je možné zanedbávať Vaše psychologické a fyzické zdravie. Koniec koncov, týmto spôsobom človek ubližuje nielen sebe, ale aj svojim budúcim generáciám.
