Vraj sa nevedela dlho profesijne nájsť, až nakoniec zakotvila na režisérskej stoličke. A urobila veľmi dobre. Marta Ferencová má za sebou úspešné seriály, rozprávku (Řachanda Bláznivé kráľovstvo), ktorú na dnešné časy videlo obrovské množstvo divákov a na jeseň bude opäť režisérsky excelovať. Tentokrát vďaka romantickej komédii Všetko alebo nič, na ktorej sa podieľala aj scenáristicky. Pri uvedení ukážok z filmu na Art Film Feste v Košiciach z nej sršala energia, radosť a nadšenie z filmu, ktorý ešte cez leto poputuje do strižne a postprodukcie, aby sme sa na jeseň mali skutočne na čo tešiť.
Ako sa vám na tomto filme pracovalo?
Veľmi dobre. Nie je totiž vždy pravidlom, že nielen štáb, ale aj herci pracujú na filme s takým nasadením, ako to bolo teraz. Jednoducho od začiatku film všetci milovali a napriek tomu, že romantická komédia je ľahší žáner, pristupovali sme všetci k filmu s absolútnou vážnosťou.
Evitina kniha Všetko alebo nič, podľa predlohy ktorej je film natočený, bola svojho času bestsellerom a čítalo ju 160 000 žien (a zrejme aj mužov). Hlavnú hrdinku hrá vo filme Táňa Pauhofová, ale najdôležitejší muž príbehu je Poliak, prečo?
Práve preto, že knihu čítalo toľko žien, ktoré sa s ňou stotožnili a samozrejme aj s hrdinami knihy. Určite si predstavovali svojho Jakuba, teda hlavnú mužskú postavu. Ja som mala práve preto veľmi silný pocit, že Jakuba nemôže hrať známy slovenský alebo český herec, pretože sme nechceli slovenským ženám zobrať tu krásnu ilúziu, že „pán božský“ z Evitinej knihy naozaj existuje, a že vyzerá práve takto. Takže kvôli tomu sme šli do Poľska a musím povedať, že sa nám Michal Zebrowski, ktorý hrá Jakuba veľmi, veľmi, veľmi páčil. 🙂
A ako sa vám s Michalom Zebrowskim točilo?
Na to, že Michal prišiel ako veľká poľská hviezda, nemal žiadne hviezdne maniere. Bol tak skromný, disciplinovaný a ústretový až som ďakovala všetkým anjelom, že sme si ho vybrali. Uľahčil mi prácu a neuveriteľne zapadol medzi našich hercov, čo bolo super. Predstava, že točím s nejakou hviezdou s maniermi mi sympatická nie je. A navyše musím povedať, že Michal si k filmu vybudoval veľmi silný vzťah.
Táňa Pauhofová alias Linda si zahrala vo filme aj mamu malého, rozkošne ryšavého dievčatka. Ako jej sedela úloha matky?
Keď Karolínka začínala s nami točiť film, mala štyri roky. Veľmi sme rozmýšľali nad tým, ako urobiť vzťah medzi dcérou a matkou uveriteľný, aby to nebolo len tak. Mali sme šťastie, pretože, keď Karolínka zbadala Táňu, okamžite sa do nej zamilovala, očká jej svietili akoby videla bohyňu. Fungovala úplne prirodzene, tak ako to robia deti s matkami – Karolínka sa hrala inštinktívne Táni s vlasmi, opierala sa o ňu…, ich vzťah bol veľmi dojemný. Verím, že to z filmu bude aj cítiť.
Po dlhšom čase si vo filme zahral aj Ľubo Kostelný. V ukážke sme ho videli ako stojí v okne pomerne vysoko. Nebáli ste sa o neho?
S Ľubkom sa máme veľmi radi a obdivovala som ho s akou chladnou hlavou reálne hral na 4. poschodí človeka, ktorý stojí v okne. Dolu v tej hĺbke nič nebolo a on hral svoju postavu akoby sa nič nedialo. A pritom bol zavesený iba na malých lankách, keby náhodou. Jednoducho to dal, obdivovala som ho.
Na filme ste sa podieľali aj scenáristicky. Predpokladám, že potom bolo akoby jednoduchšie sfilmovať knihu, ktorú ste si poriadne prelúskali…
Áno, ale napriek tomu to nie je až také jednoduché sfilmovať knihu. Jednoducho preto, že ju čítalo veľmi veľa čitateľov, ktorí si vytvorili presnú predstavu o nej. A práve táto predstava sa dá veľmi ľahko zničiť filmom. Preto sme si s Evitou povedali, že film nebude úplne presne kopírovať knihu. Sú tam samozrejme zachované hlavné postavy a motívy, ale vo filme sú aj scény, ktoré v knihe nie sú. Keď sme to písali a aj filmovali, bola som si istá, že je pri mne človek, ktorý postavy dokonale pozná a snáď o to ľahšie divák prijme aj nové veci vo filme. Jednoducho v kine sa nebudú nudiť ani tí, ktorí knihu prečítali x – krát. Pokiaľ nebudú očakávať vernú kópiu knihy, uvidia svoje obľúbené postavy v iných situáciách, čo môže byť celkom príjemné.
Zažili ste niekedy vy vo vzťahu situáciu všetko alebo nič?
Myslím, že takýto vzťah som nemala, teda taký, ako má Linda vo filme. Nie som až taký hazardér (smiech). Ale točilo sa mi to dobre, pretože ten príbeh ponúkal všetky možné herecké a emočné polohy.
Mali sme tak veľmi veľa ťažkých emočných, sexuálnych, rozchodových scén, herci to poriadne prežívali, nebrali to len ako svoju prácu. Preto som ich sem – tam musela z ich emočných rozorvaností dávať dokopy, aby sme vôbec mohli pokračovať… Budem dúfať, že na film príde veľa ľudí a všetky tie emócie, ktoré sme sa snažili do toho dostať, si diváci vychutnajú. Bolo to aj vtipné, ľahké, oddychové, vášnivé a budem sa tešiť, ak sa to prenesie z plátna na divákov.
A majú sa prísť na to pozrieť aj muži? Nie je to len ženský film?
Naopak, nech muži prídu. Ženy ich tam budú potrebovať, je to film o vášni, drásavých emóciách a vtedy musia mať po ruke človeka, ktorý ich podrží za ruku, podá vreckovku… Bolo by smutné, keby im to ženy museli doma len prerozprávať. A na druhej strane to bude pre mužov poučné v tom, že uvidia aká je ženská optika a prežívanie sveta, emócií… Po filme nám muži budú možno lepšie rozumieť a budú prekvapení z toho, ako ženy spracovávajú emócie.
Takže už chystáte s Evitou pokračovanie príbehu?
Dúfam, že teraz, keď je Evita tehotná, tak prestane konečne pobehovať, sadne si na zadok a začne písať ďalší scenár. 🙂 Takže prečo nie?
