„Ja nie som ten, kto robí tento svet škaredým alebo zlým, ja som len ten, kto prináša tieto zlé správy,“ uviedol popredný rakúsky režisér Ulrich Seidl, ktorý si dnes na záverečnom ceremoniáli Art Film Festu v Trenčianskych Tepliciach preberie ocenenie Zlatá kamera. Svetovo uznávaný rakúsky režisér, scenárista a kameraman Ulrich Seidl zavítal na Slovensko, aby si počas záverečného ceremoniálu Art Film Festu v Trenčianskych Tepliciach prebral ocenenie Zlatá kamera. Režisér, ktorý si za svoje dokumentárne i hrané filmy vyslúžil označenia ako „mizantrop“, „cynik“, „sociálny pornograf“ či „provokatér“, počas tlačovej konferencie v Trenčíne zdôraznil potrebu zobrazovania pravdivých tém.
Úlohou umenia je, aby znepokojovalo
„Moje filmy nie sú kontroverzné, ale vyvolávajú kontroverzie. Zobrazujú totiž pravdy, ktoré sú pre mnohých nepríjemné. Niekedy sú to aj témy, ktoré prekračujú tabu spoločnosti. Týkajú sa však každého, hoci každý divák ich vníma inak. Úlohou umenia nie je, aby upokojovalo alebo v niečom utvrdzovalo, ale aby prinášalo kontroverzné témy a aby znepokojovalo,“ uviedol režisér, ktorý je slovenskému publiku známy najmä vďaka hraným snímkam Psie dni (2001) a Import Export (2007), ktorý nakrúcali aj na košickom sídlisku Luník.
Hoci Seidlova najnovšia „rajská trilógia“, ktorá súťaží a zbiera ocenenia na zahraničných festivaloch, u nás zatiaľ distributéra nenašla, návštevníci Art Film Festu si ju mohli pozrieť aspoň na festivalových plátnach. Prvú časť Raj: Láska o staršej žene cestujúcej za sexturizmom do Afriky, tu uviedli už minulý rok, projekcie ďalších dvoch častí Raj: Viera a Raj: Nádej uviedol rodák z Viedne tento rok osobne.
Len, keď si niečo uvedomíme, môžeme to aj zmeniť
Hoci Seidlovi často vyčítajú, že prekračuje všetky intímne hranice a svet zobrazuje len v tmavých farbách, režisér nesúhlasí.„Nezaujímam sa o škaredosť, ale o presný pohľad. Žijeme v prikrášlenom svete, je to povrchný svet, a keď sa pozrieme za veci, ktoré sa zdajú byť pekné, zistíme, že sú škaredé. Pokúšam sa zobrazovať realitu a ľudí takých, akí sú a je jedno, či to vyznie ako pekné alebo škaredé. Ja nie som ten, kto robí tento svet škaredým alebo zlým, ja som len ten, kto prináša tieto zlé správy. Len, keď si niečo uvedomíme, môžeme to aj zmeniť. A na to, aby sme si to uvedomili, musíme sa v prenesenom zmysle vyzliecť,“ myslí si Seidl.
Držiteľ Veľkej ceny poroty na MFF v Benátkach, ktorého filmy zbierajú ocenenia aj na festivaloch v Amsterdame, Sarajeve či Karlových Varoch, prirovnáva filmovanie k dlhej ceste do neprebádaných svetov a najmä k ľuďom, ktorých nepozná.
Pokiaľ budú ľudia hľadať, dovtedy bude nádej
O tom, ako sám vníma dnešný svet, podľa Seidlových slov najlepšie vypovedajú práve jeho filmy. „Sú presne takým pohľadom na svet, ako ho vidím ja. Je mojou úlohou urobiť film tak, aby mal na diváka dopad a aby sa ním musel zaoberať sám. Vo filmoch často zobrazujem osamelosť a tiež ľudí, ktorí v spoločnosti niečo hľadajú. Pokiaľ budú ľudia niečo hľadať, dovtedy bude existovať nádej a to bez ohľadu na to, aký strašný alebo škaredý náš dnešný svet je,“ dodal čerstvý laureát ocenenia Zlatá Kamera.
