Umelé náhrady cukru sa stávajú čoraz obľúbenejším sladidlom. Dôvodom je naša snaha po štíhlej línii. No čo ak majú na nás opačný účinok? Obľubujete aj vy nápoje s označením light? Čo je a čo nie je pravda o umelých sladidlách?
Umelé sladidlá majú kratšiu históriu ako cukor. Prvú lastovičku predstavoval sacharín. Toto najstaršie umelé sladidlo vzniklo vlastne náhodou v roku 1879 vďaka chemikom Remsenovi a Fahlbergovi. Potom prišli na rad cyklamáty (1937), aspartam (1965) a ďalšie. Odvtedy ovládli trh a nachádzajú sa v čoraz väčšom množstve potravín. Napriek sporným otázkam, ktoré sa v súvislosti s prospešnosťou pre naše zdravie začínajú objavovať.
Z umelých sladidiel sa priberá
Tvrdia to mnohé vedecké štúdie, ktoré to zdôvodňujú nasledujúcim faktom. Umelé sladidlá v nás podporujú ešte vyššiu potrebu po cukroch. Ako je to možné? Jednoducho. Náš organizmus sa totiž nenechá len tak ľahko oklamať. Cukor je v tele potrebný. Ak ho nahradíme umelým sladidlom, po konzumácii sladkých potravín telo vyšle informáciu k spracovaniu cukru. Cukor však v organizme chýba, a tak mozog vysiela signály, ktoré spôsobia len ďalšiu chuť na sladké.
Cukrovku nepomáhajú liečiť ale skôr komplikujú
Umelé sladidlá najčastejšie využívajú pacienti s diabetes. Objavuje sa však čoraz viac odborníkov, ktorí tvrdia, že zvýšený prísun umelých sladidiel vedie ku komplikáciám cukrovky a môže dôjsť k jej zhoršeniu.
Spôsobujú bolesti hlavy a nespavosť
S užívaním syntetických sladidiel to určite netreba preháňať. Rozsiahli výskum, ktorý sa realizoval v USA, zaznamenal až 92 toxických príznakov zvýšenej konzumácie umelých sladidiel. Medzi najčastejšie patria bolesti hlavy, únava, závrate, depresie, slabosť, nespavosť a dokonca môžu oslabiť celý imunitný systém.
Ak už teda sladiť, voľte radšej prírodné sladidlá ako javorový sirup, med a podobne. Všade však platí zlatá stredná cesta.