Obľúbený pesničkár, gitarista, spevák a básnik pre Dámsku jazdu o živote, sebaláske a svojich tajných snoch.
V súvislosti so ženami sa často spomína sebaláska. Ako je to v prípade mužov? Máte sa radi a považujete sa za pekných?
Myslím si, že nedostatok sebalásky v ženách je naša vina. Je to spôsobené mužskou nepozornosťou. V každej spoločnosti by mala existovať nejaká rovnováha, ktorá v celosvetovom meradle podľa mňa nefunguje. Tá prvotná rovnováha by mala byť nastavená v základe medzi mužom a ženou. Potom sa môže hovoriť o ďalších úrovniach, ako je viera a podobne. Rovnosť medzi mužom a ženou u nás podľa mňa nie je. Ženy majú obmedzenejší priestor, kde sa môžu realizovať. Žena by sa dokázala milovať, len nedostáva tú voľnosť. Spoločnosť je nastavená na to, že žena porodí dieťa, potom sa oň stará a v momente, keď to robí inak, je čudná. Je príliš emancipovaná a vnímaná ako bláznivá feministka. A toto je podľa mňa zle.
Si úžasne autentický ako osobnosť. Ako si sa vyrovnal so zraniteľnosťou?
Rovnako ako s pominuteľnosťou. Človek neustále prijíma rany a dostáva ich. Pre mňa je autenticita darom, za ktorý ďakujem. Ale ide o sťažený bod môjho života. Vážim si to na druhých ľuďoch. Keď je tým, kým je a môže to byť aj opilec alebo bezdomovec či prezident. Ja toho človeka milujem, pretože je sám sebou a naplňuje svojim bytím svoje okolie. Čo sa týka zraniteľnosti, tak tú musíme prijať. Sme zraniteľní a zraňujúci a oboje je súčasťou našej existencie. Už Budha hovoril, že môžeš byť, kým chceš, len musíš vopred zvážiť, či to bude prínosné pre teba a tvoje okolie.
Mal si niekedy nejaký cieľ, alebo išiel si si za svojim snom?
Mal som dva. Chcel som byť olympijským víťazom. Bol som majstrom Európy (v roku 2002 získal zlatú medailu v modernom päťboji na majstrovstvách Európy, pozn. redakcie), takže to sa stalo. Ešte predtým som mal sen a to sa tiež stalo. Keďže pochádzam z Třinca, čo je nie malé, ale zase nie veľké mesto, vďaka športovým úspechom som sa ocitol v novinách a bol som známy. To sa mi páčilo. Preto som si v tej dobe želal byť slávny. Vtedy mi niekto povedal, že keď budem chodiť popod most a nado mnou pôjde vlak, že sa mi to želanie splní. Takže ja som veľkú časť svojho detstva trávil pod mostom, aby sa mi to želanie splnilo. (Smiech ) Zrazu sa to stalo. Začal som byť slávnym a uvedomil som si, aká je to haluz. Na druhej strane podľa mňa sláva pôsobí na spoločnosť ako zväčšovacie sklo. Kdekoľvek prídete, vzbudíte rozruch. Či už pozitívny, alebo negatívny. A ľahšie odhalíte charakter toho človeka. Myslím si, že to je dobre. Vďaka tomu, že pôsobím nejakým spôsobom na ľudí, ktorí vnímajú iba tú bublinu okolo mňa, tak mne to veľmi pomáha odhaliť rôznorodosť ľudského charakteru
