Atletickú chôdzu spopularizoval v roku 2015 najmä Matej Tóth, keď sa stal majstrom sveta. Vtedy ho zo dňa na deň začali okrem jeho verných fanúšikov vnímať aj ostatní Slováci. Olympijský víťaz z brazílskeho Ria však nie je jediným úspešným slovenským chodcom. V tejto psychicky i fyzicky náročnej disciplíne medzi ženskou svetovou elitou vyniká aj nitrianska rodáčka a pretekárka klubu Dukla Banská Bystrica, Mária Katerinka Czaková. Počas nedávnych medzinárodných pretekov v Šamoríne na 3km trati si zlepšila osobný rekord, no tiež národný rekord, rekord mítingu a stala sa tohtoročnou líderkou svetových tabuliek. Ako jediná slovenská pretekárka si z podujatia odniesla aj zlatú medailu.
V Šamoríne si išla podstatne kratšiu trať, ako si zvyknutá. Najčastejšie totiž pretekáš na trati dlhej 20 km alebo 50 km. O čom zvykneš na tak dlhej trati počas pretekov premýšľať?
Počas samotnej súťaže nemám veľa času na premýšľanie. I keď pretekám na rôzne vzdialenosti – 3 km, 5 km, 10 km, 20 km a 50 km, moja koncentrácia musí byť 100 % na každej dĺžke. Často sa stáva, že nevnímam okolie, nepočujem ani trénerov ani fanúšikov. Vtedy mám jednoducho svoj svet. Predstavte si, že sa nachádzate v tmavom tuneli, kde nikto nie je a vašou úlohou je čo najrýchlejšie prejsť. Bez toho, aby vás niečo vyrušovalo a rozptyľovalo. Presne takto sa to deje u mňa. Nebolo to však vždy také jednoduché. Musela som sa naučiť vypnúť, vyčistiť si hlavu a nemyslieť na nič iné. Iba sa sústrediť na techniku, správne dýchanie, na tempo a tiež na súperov. Pomáhalo mi aj sedenie so športovým psychológom, s ktorým som sa naučila správne sa naladiť na preteky a plne koncentrovať sa na výkon.
V septembri ťa čakajú Majstrovstvá sveta v tropickej Dauhe. Ako sa na ne pripravuješ? Nemáš strach z tamojších horúčav a iného podnebia ako na ktoré si zvyknutá?
Po uplynulých pretekoch v Šamoríne budem mať teraz o čosi voľnejší tréningový plán. Budem sa venovať hlavne všeobecnej príprave ako plávanie, bicykel, posilňovňa, či beh. A potom, začiatkom júla, už začneme s tvrdou prípravou na Dauhu. Tá bude pozostávať z viacerých sústredení. Najprv pôjdeme do Tatier, neskôr na trojtýždňové sústredenie do talianskeho mesta Livigna. Okrem toho absolvujem aj tréningy vo večerných hodinách, nakoľko štart v Dauhe je o 23:30. Tieto tréningy budú v laboratórnych podmienkach, čo znamená simulovať podmienky, ktoré na nás v Dauhe čakajú. Najmä teplotu a vlhkosť. Samozrejme, mám rešpekt pred podmienkami a počasím, s akými sa v Dauhe budeme musieť popasovať, ale budem sa snažiť čo najlepšie sa na ne pripraviť.
Za sebou máš už 2 Olympiády, jednu v Londýne, tú ďalšiu v Rio de Janeiro. Na dvere klope už aj tá v Tokiu. Ako je to s tvojou účasťou na tomto podujatí? Máš ju už istú?
Olympiádu v Tokiu ešte nemám úplne istú. Stále totiž čakáme, ako sa vyjadrí Medzinárodný olympijský výbor. Ten v roku 2017 schválil trať pre ženy na 50 km. 50-ka už bola na majstrovstvách sveta aj na majstrovstvách Európy a čaká ma aj na MS v Dauhe. Či bude na olympiáde v Tokiu, to ešte nevieme. Ak bude, určite by som tam chcela štartovať na tejto trati, ak nebude, po MS v Dauhe sa vrátim späť na 20-kilometrovú trať. Dnes už vieme, že kvalifikačný limit na OH je 1.31.00 a môj osobný rekord z roku 2018 je 1:31:03. Ak sa na OH dostanem, mojím cieľom bude uspieť, zlepšiť si osobný rekord a umiestniť sa lepšie ako na posledných OH.