Tatiana Brezinská (37) je slovenská spisovateľka a bývalá športová redaktorka a moderátorka RTVS. Po presťahovaní SA z Majcichova pri Trnave do Bziniec pod Javorinou v okrese Nové Mesto nad Váhom hľadá nový spôsob uplatnenia na slovenskom trhu. S manželom Petrom a trojročnou dcérkou Sofiou žije na polosamote v obecnej časti Vrzavka.
Tatiana Brezinská
Slovenská spisovateľka
Čo presne znamená, že hľadáš nový spôsob uplatnenia na slovenskom trhu?
„Vyštudovala som masmediálnu komunikáciu v Trnave. Už počas vysokej školy až po nástup na materskú dovolenku som pracovala v médiách. V rádiu, novinách, televízii. Vyskúšala som si všetky pozície, ktoré som ako športová novinárka mohla robiť. Keď sme sa pred dvoma rokmi presťahovali z môjho domu pri Trnave do manželovho v Bzinciach, bolo mi jasné, že na polosamote, ďaleko od Bratislavy s mojou mediálnou minulosťou už nemôžem pozerať do budúcna. Jednoducho to odtiaľto nejde z viacerých dôvodov. Uvedomila som si si, že mnohé mamičky na materskej prepadnú ručným prácam. Myslím tým pleteniu, háčkovaniu, scrapbookingu, dekupáži a podobne. Snažia sa tvoriť aj niečo iné, ako sa len starať o rodinu. A aj ja som rovnaká. Opantal ma svet klbiek, ihlíc a háčikov. Tri roky som snívala o vlastnom eshope. Sen sa stal realitou a rozbehla som vlastný web modraustrica.sk.“
Neláka ťa už teda svet televízie a športovísk?
„Ale áno. Najmä keď sledujem v televízii veľké podujatia. Šampionáty a olympiády. Vtedy si v hĺbke srdca povzdychnem. Uvedomím si, že som tam mohla byť aj ja. Byť súčasťou niečoho veľkého. Lenže môj život sa zmenil. Založila som si rodinu, presťahovala som sa a prekonala som novodobú chorobu nazývanú Panická úzkosť. Teraz sa teším z maličkostí. Z každého vylepšenia nášho domu, z vlastnoručne posadených kvetov, z domácich vajíčok aj z pokosenej trávy… Chcela by som ešte zažiť to mediálne nasadenie a zhon. Lenže… kým som kedysi bola chodiaca encyklopédia, teraz mám medzery. Dohnať stratené nejde už tak ľahko. Aj preto som sa s tým zmierila a prijala som dané status quo.“
Písaním kníh však do istej miery zostávaš pri profesii. Či?
„ Vlastne áno! Aj keď to nie je ľahké, pretože aj teraz v sebe nosím nápad, dokonca dva. Lenže sa neviem nakopnúť a sadnúť za počítač. A termín na odovzdanie rukopisu sa rýchlo blíži… Druhá vec je, že každou ďalšou knihou je písanie náročnejšie. Prvou knihou Nájdem si ťa v Ríme som si nastavila latku. Je mojou povinnosťou nepodliezť ju. Takže vždy, keď zaspávam, premýšľam. Aké by mali byť hlavné postavy, čo je hlavným motívom príbehu. A hlavne, že sa chcem opäť držať reality, dať do deja veci prežité mnou alebo niekým z môjho okolia. Netradične, už niekoľko týždňov mám názov knihy „Veselá vdova“. Ale nemám ucelenú dejovú líniu. Takže začínam byť mierne v strese. Ale, sľubujem, že termín dodržím.“
