Úspešná Tatranka, vrcholová manažérka najväčšieho výrobcu a predajcu tabakových výrobkov a predovšetkým mama i manželka je jednou z troch nominovaných žien na Slovenku roka v kategórii biznis a manažment. Takýto jej recept na úspech.
Ak ste sa vypracovali z pozície asistentky na vrcholovú manažérku?
Úprimne si myslím, že každý má rovnakú štartovaciu plochu, záleží len na nás, ako s ňou pracujeme. Myslím si, že vlastnosti, ktoré ma vystihujú, sú odvaha, húževnatosť a zvedavosť. Odmalička som mala chuť objavovať nové veci a moju zvedavosť dopĺňa odvaha, ktorá otvára nové horizonty. Povzbudzujem každého, že je dobré snívať, lebo keď si sny vieme predstaviť, tak ich môžeme aj naplniť. Samozrejme, musíme si vysúkať rukávy, každý deň po troške pracovať a vytrvať.
Ženy v manažmente to majú ťažšie ako muži. Ako to vnímate vy? A čo radíte ženám, ako sa s tým vyrovnať?
V svetových metropolách nie sú ženy vo vedení raritou, no ešte stále to majú ťažšie ako ich mužskí kolegovia. A v menších mestách ešte o to ťažšie. Stojí to viac energie v porovnaní s mužmi. Jedna vec je dostať sa do pozícií, mať tú odvahu, pevnosť a pokoj, a keď sa tam už dostaneme, musíme si pomáhať aj my navzájom. Všetkým dámam radí, aby sa vedúcich pozícií nebáli, aby vydržali a boli húževnaté.
Čo sa týka kariéry majú to ľudia z tatranského regiónu ťažšie ako napríklad ľudia z Bratislavy?
V Tatrách máme všetky podmienky na to, aby sme vyrástli na ľudí, ktorí sú schopní popasovať sa s konkurenciou z celého sveta. Naše sny a vnútorné odhodlanie sú väčšie a silnejšie ako akékoľvek prekážky. Keď som to dokázala ja, môže to dokázať každá Tatranka alebo Tatranec.
Kto je vašou najväčšou oporou?
Najbližšia rodina. Som už viac ako 20 rokov šťastne vydatá, s manželom, ktorý tiež pochádza zo Svitu, máme dvoch synov. Muži môjho života mi vždy dodajú silu ísť ďalej. Práve o nich sa môžem v najťažších chvíľach oprieť.