Položili sme Tri otázky pre… Petre Nagyovej – Džerengovej, matke štyroch detí, ktorá žije život ako v rýchliku. Bývala redaktorka zahraničnej redakcie STV, viceprimátorka Bratislavy, dnes poslankyňa Miestneho zastupiteľstva v MČ Karlova Ves, členka sociálnej a kultúrnej komisie je aj členkou Kultúrnej komisie HM Bratislava. Pravidelne prispieva do Pressburger Zeitung a spolu s dvoma priateľkami vlastní vydavateľstvo pre deti a mládež Verbarium. Napísala už 10 kníh, sedem pre dospelých, tri detské, niektoré vyšli aj v maďarskom a českom jazyku. Spisovateľka Petra Nagyová – Džerengová, , ktorá ovláda šesť jazykov aj o tom, čo odporúča manželkám, ktoré jedného dňa zistia, že sa o manžela delia „s tou druhou.“
Petra Nagyová – Džerengová
Spisovateľka
Toto musí byť šialené tempo. Ako sa to dá zvládnuť tak, aby si všetko robila naplno?
Úprimne? Nedá sa to zvládnuť, vždy niečo musíte “šidiť”, čiže ukracovať. Nedá sa všetko robiť na 100%. Treba si zvoliť priority. Pre mňa, po rôznych životných skúsenostiach a kotrmelcoch je úplne jasné, že prioritou je písanie a naše vydavateľstvo Verbarium. Po 40, keď som mala pocit, že už som sa vďaka pracovitosti doškrabala na vrchol pomysleného kopca, si musím dobre vybrať, kam sa budem “kotúľať”, lebo ešte vyššie to už nepôjde tak ľahko. A vybrala som si tento smer. Lebo život je krátky a premárniť ho množstvom vecí, ktoré vám možno aj idú, ale nedajú sa robiť všetky na 100% a berú vám energiu, nie je veľmi múdre. My, tri mamičky vo firme, máme dokopy 10 detí. Snažíme sa robiť všetko tak, aby sme prinášali kvalitné a zaujímavé knižky pre rodičov, i deti, ktoré chcú od knihy čosi viac, ako len pestré obrázky a upírske príbehy. A darí sa nám to, nabíjajú nás úžasné reakcie našich verných čitateľov, i uznanie od knihovníčok, kde naše knihy patria medzi najčítanejšie. Navzájom sa dokonale dopĺňame: každá robí čosi iné a ako celok to funguje.
Tvoja najnovšia kniha sa volá Manželky a tie druhé. “ Tých druhých“ je stále okolo úspešných mužov viac a viac. Čerpala si námet zo svojho života? Máš za sebou totiž aj rozvod.
Môj ostatný román je hlavne o sile ženského priateľstva a muži sú tam tak trochu štatisti. Príbeh ako taký je vymyslený, i keď bol inšpirovaný skutočnými udalosťami v živote mojich najlepších priateliek, i v mojom. Jedna dostala rakovinu, druhá sa rozišla s partnerom po 22 rokoch spoločného života a ja po 21. Rozvod sme zvládli dobre. Prioritou boli pre nás oboch naše deti, ktoré som stále mala na očiach. Človek musí občas jednoducho prehltnúť svoje ego a fungovať ako rodič. Čokoľvek sa vo vzťahu prihodilo, deti nemôžu za naše problémy, nevybrali si nás. Vychádzame spolu veľmi dobre a vidím, ako dôležité to pre naše deti je. Vedia, že aj keď sme ako partneri spolu skončili, ako rodičia sme tu pre ne navždy. A to je, dúfam, aj odkazom mojej knihy. Z množstva reakcií vidím, že je nás ďaleko viac, ktoré po 40-tke prežívajú závažnú zmenu. Píše mi množstvo čitateliek, že v ktorej z hlavných hrdiniek sa našli. V každom prípade, ja som veľmi vďačná za moje priateľky, ktoré pri mne stáli. Preto som aj knihu venovala všetkým najlepším priateľkám, ktoré stáli pri vašich dverách skôr, než ste im stihli zavolať.
Čo by si odporučila manželkám, ktoré jedného dňa zistia, že sa o manžela delia s „tou druhou?”
V živote ženy sa striedajú rôzne chvíle a momenty. Vždy je niektorá raz tou prvou a možno nabudúce tou druhou. Všetky si želáme byť tou prvou a navždy jedinou. Podľa mňa ale čokoľvek sa v našom živote prihodí, treba to prijať a nebrániť sa tomu, lebo život najlepšie vie, čo má byť. Nehovorím, že sa treba vzdať, ale ak človek urobí všetko, čo sa dá a ono to nejde, treba to nechať odísť. Lebo život je nádherný, aj v bolesti, aj v radosti, ale je krátky. Nemá význam trápiť sa nad niečím, čo je už minulosť, treba sa tešiť z tohto momentu, ktorý práve je, lebo nikdy neviete, čo bude zajtra. Lebo minulosť je preč, zajtrajšok je záhada a existuje len dnešok.
Lucia Tomečková
