Tri otázky pre mladú vedkyňu Karin Ikovú: Motivuje ma, že tým, čo robím, dokážem pomôcť druhým

Staz praha.jpg
Foto Szilárd Stanga

Mladá, pekná a inteligentná dievčina, ktorá sa celkom odlišuje od svojich vrstovníčok. Len máloktorý dospievajúci človek si v jej veku povie, že bude vedcom.  Reč je o osemnásťročnej vedkyni Karin Ikovej, ktorá sa rozhodla kráčať celkom odlišnou cestou a svojim výskumom chce pomáhať iným.

Bežne sa mladý človek nerozhodne v 12tich, že bude vedcom. Čo vás k tomu viedlo (kto alebo čo vás najviac ovplyvnilo)? Čo bolo pre vás také zlomové, že pôjdete touto cestou?

Už od detstva ma veľmi bavila veda, predovšetkým vesmír. Na základnej škole som sa naučila pracovať s mikroskopom a veľmi ma to zaujalo. Čím som bola staršia môj záujem o vedu rástol. V spomínaných 12 rokoch som začala experimentovať i doma. Na druhom stupni základnej školy organizoval náš učiteľ chémie Martin Káčer chemický krúžok. Vďaka nemu sme mohli vidieť vedu v praxi a vedela som, že chémia je tá správna cesta.

Karin Iková
https://www.facebook.com/photo.php?fbid=1220483177984581&set=ecnf.100000687301981&type=3&theater

V 9. ročníku som sa pripravovala na chemickú olympiádu, ktorá bola zameraná na hliník, meď a železo.  Vzhľadom na to, že som sa chcela o každom prvku dozvedieť čo najviac, dostala som sa k článku, kde bola opísaná toxicita hliníka a jej spojitosť s odporcami vakcinácie. Začala som si zisťovať niečo viac o jeho účinkoch v živých organizmoch. Mnoho publikácií popisovalo jeho toxicitu, iné ju vyvracali. V jednom z článkov bolo opísané, ako táto problematika nie je veľmi preskúmaná a tak som si v mojom 14. roku života povedala, že ja budem tá, ktorá túto tému viac preskúma.

Karin Iková
https://www.facebook.com/photo.php?fbid=1245588175474081&set=ecnf.100000687301981&type=3&theater

Váš doterajší životný úspech a naopak neúspech?

Pre mňa je úspechom i môj skorý začiatok. Málo dievčat si v 14-tich povie, že chce robiť výskum a skutočne sa mu i naďalej venuje. Naopak za chybu bohužiaľ musím povedať výber strednej školy, ktorá ma nepodporila v tomto projekte až na toľko, že som musela zmeniť strednú školu, aby mi jeho realizácia bola umožnená.

Aké sú vaše koníčky?

Väčšinu môjho voľného času skutočne tvorí veda. Motivuje ma, že tým, čo robím, dokážem pomôcť druhým, a preto neľutujem každú moju chvíľu voľného času strávenú práve v laboratóriu. Aby ste si nemysleli, že k mojim záľubám patrí len veda, venujem sa i kresleniu najmä anatómie ľudského tela, fotografovaniu, skateboardingu a taktiež rada cestujem.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom