Ako ho otcovstvo zmenilo, v čom je jeho partnerka pre neho veľkým vzorom a akú ženu by nechcel po svojom boku? Zistili sme za vás.
Martin Chodúr
Český spevák, textár, skladateľ, hudobník a víťaz súťaže Česko Slovenská Superstar v roku 2009
Pred rokom ste sa stali oteckom, máte syna Martina. Ako vás to zmenilo? Plánujete ďalšie?
Osobne mi to mnohé dalo. Čo sa týka aj mojej umeleckej tvorby, je to pre mňa nesmierne inšpiratívne. Hlavne to, že to malé dieťa sa na všetko okolo seba pozerá úplne „novými“ očami. Podľa mňa je to tak, že pokiaľ naozaj človek má byť šťastný, tak sa na svet okolo seba musí pozerať novými očami, lebo potom inak hľadá po celom svete niečo, čo v podstate nenájde. Pretože to má okolo seba. Vlastne záleží na tom, ako blízko sa človek pozrie a je ochotný mať tie takzvané nové oči. Na tom Martinkovi to vidím, a preto ma to občas núti zastaviť sa a zamyslieť sa nad vecami, ktoré by som inokedy prehliadol. Vidím, že pre neho sú dôležité a vlastne trochu z toho svojho detstva prenesie i na mňa.
Ďalšie dieťa neplánujeme a asi zostaneme pri tom jednom. Ako hovorí jeden môj známy, rozdiel medzi jedným dieťaťom a dvomi je priepastný. A pre nás by to bol problém, keďže nie sme ani partnerka, ani ja na materskej dovolenke a striedame sa pri ňom. Zatiaľ sa nám aj vďaka pomoci starých rodičov darí.
Čo najviac obdivujete na svojej partnerke? A akú vlastnosť by ste u nej nezniesli alebo celkovo na ženách?
Na svojej partnerke obdivujem mnoho vecí. Najmä jednu vlastnosť, ktorú som nenašiel nikdy u niekoho iného, a to je, že ona za každých okolností hovorí pravdu. Síce to znie ako fráza, ale je to naozaj tak. Dokáže povedať i nepríjemnú pravdu. Čo si myslí, tak jednoducho povie. Jej úprimnosť je pre mňa veľmi dôležitá. Zároveň to tiež obdivujem. Nieže by som jednostaj klamal, ale čo sa týka mojej profesie, stále sa stretávam s ľuďmi, ktorí potláčajú svoj názor, aby sa zapáčili iným. Myslím si, že to nie je správne. Ja sa snažím byť za každých okolností sám sebou a hovoriť svoje názory. Hovoriť to, čo si myslím. A v tom je moja partnerka pre mňa veľkým vzorom.
To je ťažké povedať. Každá žena je iná. Konkrétna vlastnosť u konkrétnej ženy môže pôsobiť úplne inak. Napríklad môžete mať partnerku, ktorá je rozmaznaná, ale pokiaľ je zároveň rozmaznaná napríklad roztomilo ( smiech), tak vám to ani nemusí prekážať. Záleží na celkovej povahe. Asi by som nechcel partnerku, ktorá nevie byť veselá. Ktorá sa nevie radovať z obyčajných vecí.
Stali ste sa súčasťou projektu Slovak Accordion Orchestra. Čím je podľa vás výnimočný?
Výnimočný je vo svojej podstate. Ja vlastne žiadny iný akordeónový orchester nepoznám. A myslím si, že na svete ani nič podobné nie je, teda aspoň o tom neviem. Páči sa mi, že to je spojené so slovenským a českým folklórom. Akordeón ako nástroj odjakživa patril tu. A naviac sa mi páči. Dokonca som sa na ňom asi rok učil hrať a mám ho doma. Niekedy si na ňom zahrám. Tento projekt považujem za ľahko folklórny a zároveň svetový, pretože budeme hrať ako moju pieseň, tak aj prevzaté songy. Myslím si, že toto je cesta. Pretože načo máme predstierať, že slovenský alebo český spevák je rovnaký ako americkí interpreti. Mali by sme predať to, čo máme národné a nehanbiť sa za to. Preto som veľmi rád, že takéto zoskupenie sa deje a som jeho súčasťou.
Milota Mezeiová
