Lucia Tomečková patrí medzi nezabudnuteľné tváre spravodajstva RTVS, kde sa divákom prihovárala viac ako 15 rokov. Za ten čas získala niekoľko novinárskych ocenení aj pre jej nevídanú pracovitosť, otvorenosť a odvahu. Možno práve preto pred tromi rokmi podala zo dňa na deň výpoveď a išla vlastnou cestou. Dnes šéfuje nezávislému portálu www.dalito.sk, ktorý sama založila a za tri mesiace sa zaradil medzi mienkotvorné, rešpektované a pravidelne citované médiá.
Lucia Tomečková
novinárka, CEO/šéfredaktorka dalito.sk
Ako si nabrala odvahu len tak zo dňa na deň dať výpoveď a začať v 45 rokoch od začiatku?
Pohár trpezlivosti, za bývalého vedenia RTVS, kvapkal už dlhšie. Vlastne som čakala iba na poslednú kvapku. Po takmer 20 rokoch spravodajčiny som si veci v redakcii zbalila za 10 minút a som presvedčená, že vedeniu veľmi odľahlo. Bolo to najlepšie rozhodnutie, aké som za tie dlhé roky urobila. V redakcii som v tom čase bola ich posledným nepríjemným zrkadlom. Generálny riaditeľ so šéfredaktorom nemali ani odvahu mi na záver spolupráce potriasť rukou. Všetko nechali na chudáka personálneho riaditeľa. Nakoniec som si uvedomila, že to bolo dobré, pretože tú pachuť, s akou som z RTVS za Miku odchádzala, odstránil práve personálny. Bol mimoriadne ľudský a profesionálny zároveň. A takých ľudí si vážim.
Čo nasledovalo? Predsa len išlo o zásadné rozhodnutie v tvojom živote.
Prvé dni nič. Preradila som si RTVS na ovládači z jednotky na kanál číslo 187, vyspala som sa dobre, celé dni som odpovedala na otázky zvedavcov a „kamarátov“, ktorí mi za tie dlhé roky nikdy nezavolali a odvtedy som ich opäť nepočula, išla po prvý raz na úrad práce a neskôr varila džemy a sirupy pre priateľov. Potrebovala som totálne zresetovať hlavu od „spravodajskej špiny“, v ktorej som sa dlhé roky brodila. A dobehla som stretnutia s priateľmi, ktoré som odkladala roky a oni čakali. Od roku tuším 1996, kedy som ešte pracovala v spravodajstve VTV som totiž makala non-stop. A keď napíšem non-stop, tak non-stop. Mala som výkazy práce aj 300 hodín mesačne. Áno, dá sa to. Množstvo práce mi neprekážalo, prekážalo mi iba chrapúnstvo niektorých ľudí, lajdáckosť a fňukanie, ako sa niečo nedá. Ale to mi prekáža aj dnes. Neskôr som si založila živnosť a začala moderovať, písať, poskytovala poradenstvo a podobne. Borila som sa hlavne s tým, že know-how na Slovensku ľuďom nič nehovorí a všetko chcú zadarmo. Česť výnimkám a vďaka za ne. Ale zneužívať sa už nedám. To ma živnosť konečne naučila. Povedať NIE!
Ako si prišla na nápad založiť vlastný portál?
Práve pre takýchto ľudí. Volám ich vyžieračov, alebo chronicky nespokojných, ktorí len doma nadávajú a namiesto toho, aby so svojím životom niečo urobili, len natŕčajú ruku. Sama som kedysi žila z vreca zemiakov na mesiac, takže dobre viem, aké to je, niečo so svojím životom urobiť a len nenariekať. A tiež som odmietala pracovať pre niekoho, kto vodu káže a víno pije a nevypláca mzdu celé mesiace, sebe samozrejme pravidelne a luxusne. Odmietla som pracovať pre ľudí, ktorí ma iba zneužívali, moju pracovitosť, odbornosť, kontakty a ochotu urobiť pre firmu ďaleko viac. Človek sa naozaj učí celý život. Ale vďaka tejto skúsenosti by zasa nevzniklo DALITO, takže som vlastne za ňu vďačná a asi sa fakt nič nedeje náhodne. Dalito bolo výborné aj na to, že som zistila, koľko ľudí ma iba využívalo a zneužívalo moju ochotu pomôcť a keď to teraz potrebujem ja, tak ich niet. Ale vlastne sa dnes už na tom smejem. Lepšie to zistiť v 47 rokoch, ako sa nechať zneužívať celý život. Misiou DALITO je byť aj zdrojom zaujímavých životných skúseností. Sprostredkovať autentické ľudské príbehy, životné situácie a inšpirovať čitateľov. Prezentovať vzory, ako sa to dá v živote “DAŤ”, hoci to zdanlivo nejde. Ale aj ako to jednoducho NEDÁTE, keď napríklad aj priazeň osudu hľadí iným smerom. Chceme ukázať, že jedno zo základných pravidiel úspechu je, že vlastný úspech či neúspech je vo vás a nie v druhých. A nezávislý portál www.dalito.sk je presne o inšpirujúcich prípadoch úspešných a aj pre úspešných. Neporovnáva, nesúdi, ale prijíma každého jednotlivca ako aj spoločnosť také, aké sú. Nemám za sebou žiadny príbeh „bac bac Penta“, ale verím, že ak niekto robí svoju prácu naplno, úspech sa dostaví. A ja ju na dalito.sk robím napriek tomu, že som polovičný invalid. Celoživotné nasadenie si totiž vybralo svoju daň, ale v redakcii nie som jediná, takže sme aj chráneným pracoviskom. A som na to hrdá!
