Napriek nepriazni osudu sa stal jedným z najlepších slovenských športovcov. Predseda Slovenského paralympijského výboru aj o tom, ako sa dá prekonať sám seba a obmedzenia, ktoré mu do života postavil osud.
Napriek nepriazni osudu ste sa stali športovcom a podarilo sa vám získať viacero úspechov. Čo vás k tomu viedlo a čo bolo pre vás takým prvotným stimulom?
Som 25 rokov na vozíku, takže už je to dlhšia doba. Úraz sa mi stal práve vo februári v roku 1993, keď cestou do Zlatých Moraviec som dostal v automobile mikrospánok a strižná sila mi prerušila chrbticu a miechu medzi piatym až siedmym krčným stavcom, takže v tom čase som ani netušil, čo to znamená. Dostal som sa do Národného rehabilitačného centra, kde boli športovci po úraze a vďaka nim som sa zoznámil s paralympijským športom. Motivovali stretnutia s nimi. V tom čase som ani nevedel, čo znamená poranenie miechy, tak som to bral ako chrípku. Čiže tá nevedomosť mi ako keby umožnila pokračovať ďalej. Predpokladal som, že za chvíľu sa vrátim do bežného života. Myslím si, že možno aj tá nevedomosť mi vliala taký počiatočný optimizmus.
Koho si v živote najviac vážite a kto najviac ovplyvnil váš život?
Nerád by som vypichol jednu osobnosť a nerád by som na niekoho zabudol, pretože každý deň sa stretávam s fantastickými ľuďmi. Pre mňa je určite najväčšou inšpiráciou a motiváciou Boh a viera, pretože viera je základ, ktorý máme. Ľudia si ju často spájajú s náboženskou vierou s ohľadom len na cirkev, ktorá v podstate je nositeľkou myšlienok Boha a Ježiša Krista. Ale v konečnom dôsledku viera je dôležitý aspekt na to, aby človek vedel fungovať. Ľudia bez viery majú veľmi ťažký život. Ja sa teším, že tú vieru v sebe mám.
Tri otázky pre najdlhšie žijúceho Slováka v Číne Petra Čaplického: Slováci a Číňania sú neporovnateľne rozdielni
Stáli ste pri zrode knihy Mariny Čarnogurskej a Petra Čaplického Mingovia v príbehoch a v histórii. Kniha približuje slovenskému čitateľovi cisársku dynastiu Ming, ktorá vládla v Číne v rokoch 1368-1644). Prečo vás tento projekt oslovil a rozhodli ste sa ho podporiť?
V roku 2008 sa v čínskom Pekingu predstavilo 35 slovenských športovcov v 10 športoch. Pre Slovensko vybojovali 6 cenných kovov. Pre Čínu to boli prvé paralympijské hry na jej území. Išlo o obrovský sviatok, ktorý mal veľký dosah, ako potvrdzujú dnešné štatistiky, na debarierizáciu. Keďže aj v Číne žije veľa ľudí so zdravotným znevýhodnením a práve vďaka paralympijským hrám sa podarilo otvoriť mnohé dvere, ktoré boli dovtedy zatvorené. Funkciu paralympijského atašé slovenskej výpravy zastával vtedy práve jeden z autorov knihy Peter Čaplický, ktorý žil dlhé roky v Číne a svojou znalosťou miestnych pomerov poskytoval našim zástupcom na PH 2008 neoceniteľné služby. Uvedenie knihy je zároveň príležitosťou zaspomínať si na udalosť spred desiatich rokov a prejavom vďaky Petrovi Čaplickému za jeho prácu počas týchto hier.