Tri otázky pre ….. sme položili dlhoročnej stálici športovej žurnalistiky na Slovensku Petre Ázacis, ktorá je známa nie len otvorenosťou a úprimnosťou, ale aj obrovskou láskou k hádzanej.
Petra Ázacis
Športová redaktorka, moderátorka a komentátorka spravodajskej televízie TA3
Bola si prvá žena na Slovensku, ktorá komentovala športový prenos. Prinášajú podľa teba ženy do komentovania niečo iné ako muži?
Neviem to posúdiť, lebo nás je stále málo, že keď komentujem Ligu Majstrov, som taká malá atrakcia, ktorú si hneď fotia z EHF. Delegát sa buď usmeje, alebo veľmi uznanlivo na mňa pozrie (keďže dávam pokyn, kedy môžu začať hrať, kvôli začiatku prenosu)… ale určite je to iné. Dokonca aj reakcie sú rôzne, najmä veľa slovenských mužov stále nechápe, že žena môže robiť kvalitnú „mužskú“ robotu. A popri tom aj chutne variť, a iné chutné veci zvládať… 🙂
Si dlhoročná novinárka, redaktorka, moderátorka. Ozývajú sa hlasy, že úroveň žurnalistiky v krajine z roka na rok upadá. Ako to vnímaš ty?
Ide o to, akú formu žurnalistiky majú kritici na mysli. Poznám kolegov, ktorí si držia roky kredit a ich práca je nadštandardná, a potom „rýchlokvasov z bulváru“, „tvoriacich“ pod značkami a nickami, bez základných znalostí nielen problematiky, ale dokonca aj gramatiky. Žijeme rýchlo, kĺžeme po povrchu, o hĺbku nikto nestojí. Ľudí zaujíma, kto je s kým na izbe, aké má auto, kde má tetovanie, alebo či je sex pred zápasom prospešný, alebo nie. Samotný šport, jeho podstata, či prevedenie, v určitých možnostiach a súvislostiach vlastne nikoho nezaujíma. Dnes je napriek moderným technológiám stále ťažšie robiť kvalitnú športovú žurnalistiku.
Je pravda, že žurnalistika je ako droga? Ani s ňou, ani bez nej?
Žurnalistika ako taká, teda forma, sa dá naučiť, no nikdy to nebude ono, ak človek nemá talent, či povahu novinára. Pred nástupom do televízie som vrcholovo športovala, robila som recepčnú v hoteli i čašníčku počas vysokej školy. Neviem posúdiť, či by mi žurnalistika chýbala, pretože prakticky od roku 2001 som pri nej stále. Asi áno, ale neustále musím robiť kompromisy, niečo človeka baví, a niečo živí. Som tvorivý typ, mám rada dlhodobú, systematickú robotu, nie jeden deň hokej, druhý volejbal. Rada komentujem, improvizujem a to je práca, ku ktorej sa dostanem menej, potom sú tu zmenárske služby, počas ktorých nahadzujem scenáre, strihám zahraničie a sledujem, čo sa práve deje. Keďže to nie je v teréne, nemôžem povedať, že by ma to práve napĺňalo. Som akčný typ, najradšej „na mieste“, to je to, čo ma baví, aj preto mi športová Trojka tak veľmi chýba.
Lucia Tomečková