Miroslava Kernová vedie web omediach.com a ako mediálna analytička hodnotí prácu novinárov.
Miroslava Kernová
Mediálna analytička a šéfredaktorka omediach.com
V súvislosti s voľbou generálneho riaditeľa RTVS sa začalo viac diskutovať o úrovni žurnalistiky na Slovensku. Kde v nej sme a kam smerujeme a čo ťa naposledy ako analytičku naozaj šokovalo?
V súvislosti s voľbou generálneho riaditeľa RTVS skôr registrujem isté urazené reakcie niektorých politikov, ktorí majú pocit, že by mali byť na obraze viac a nie sú, alebo že si ho predstavujú inak. Napríklad od Andreja Danka, Roberta Fica či Bélu Bugára. Keďže o novom riaditeľovi rozhodnú politici v parlamente, predpokladám, že budú sa rozhodovať aj podľa toho, kto im vyhovie aj v tejto oblasti. Pri súčasnej voľbe šéfa RTVS ma prekvapil selektívny prístup médií ku kandidátom. Do samotnej voľby prešli ôsmi kandidáti. No médiá z nich prezentujú len štyroch prípade piatich. Napríklad Noro Dolinský pozval do relácie V politike na TA3 podľa neho „najhorúcejších kandidátov“: Zuzanu Ťapákovú, Václava Miku, Jaroslava Rezníka, Michala Ruttkaya a Fedora Flašíka. Tento výber nijak nezdôvodnil. Michal Havran mal tzv. kabaret Hra o tróny RTVS, kde vybral štyroch: Ťapákovú, Rezníka, Miku a Ruttkaya.
Podobne o týchto favoritoch sa hovorí vo väčšine médií. Nemám veľké očakávania. Voľba bude politické rozhodnutie, keďže budú o riaditeľovi rozhodovať politici v parlamente. Ale práve preto si myslím, že médiá by pri debatách o tom, kto má riadiť RTVS nemali robiť výber podľa zákulisných rečí politikov, ale reálne podľa toho, kto aký projekt pripravil, ako vyzerala jeho prezentácia a to potom konfrontovať s tým, koho nakoniec parlament zvolí. Videla som projekty vystúpenia všetkých kandidátov a určite si nemyslím, že favoritmi po odbornej stránke sú len spomínaní štyria kandidáti. Napríklad prekvapením pre mňa je dobre pripravený projekt aj prezentácia Richarda Dírera, ktorého médiá z diskusií o tom, kto ma riadiť RTVS, vynechali.
Kedysi bola móda sa na obraze zbavovať skúsených a vyzretých novinárov. Divákom sa dodnes v televíznych spravodajstvách o vážnych témach prihovárajú redaktori, na ktorých vidieť, že ešte musí pretiecť veľa vody, aby pochopili prežité svojich respondentov. Čo tento trend podľa teba spôsobuje?
Napríklad vo Veľkej Británii alebo USA je bežné, že najväčšie novinárske hviezdy majú za sebou desiatky rokov novinárskej praxe. U nás je to naozaj tak, že z obrazovky sa prihovárajú skôr pekní a mladí ľudia, ktorí často nevedia, čo sa stalo pred 5 rokmi a už vôbec nie, čo bolo pred 20 timi. Nemajú dostatočnú novinársku pamäť. Nemyslím si, že je to len samotným výberom v redakciách. Mnoho novinárov prešlo do PR sféry a marketingu, pretože dostali lepšiu ponuku. Platy v médiách nie sú veľmi vysoké a naviac v poddimenzovaných redakciách sa zvyšuje tlak na kvantitu, čo ide často na úkor kvality. Odchody spôsobujú aj zmeny majiteľov. Nie každý skúsený novinár, ktorý si roky buduje meno a nezávislosť, je ochotný pracovať v médiách, ktoré vlastní Penta či Babiš. V redakciách, ktoré v ČR a na Slovensku títo finančníci získali, dostali priestor noví a teda aj mladší a aj menej skúsení. Každý rok však pribúdajú aj mladí šikovní novinári, na ktorých vidieť, že veľa čítajú, pracujú na sebe a odvádzajú dobrú prácu. Myslím si, že každá redakcia by sa mala snažiť mať rôznorodé zloženie z ľudí rôzneho veku, špecializácie, povahy, pôvodu a podobne. Čím je to pestrejšie, tým lepšie. Samozrejme, mali by to byť vzdelaní a inteligentní ľudia so zmyslom pre spravodlivosť.
Čo by reálne podľa teba pomohlo slovenskej žurnalistike, aby sa aspoň priblížila úrovni vo vyspelých krajinách Európy?
V prvom rade našim redakciám chýbajú podmienky, aké majú k práci kvalitní západní novinári. V zahraničí investigatívni novinári majú svojich asistentov, spolupracovníkov, ďaleko vyššie ohodnotenie a viac času. Na Slovensku je novinár pod tlakom, aby dal článok čo najskôr. Bežné je, že každý deň robí niečo iné. Bolo by fajn, ak by pribudli na Slovensku médiá, ktoré by šikovným novinárom vytvorili väčší priestor na analytickú, investigatívnu prácu na jednotlivých témach a posielali ich na dlhšie reportáže. Vráti sa im to, pretože práve exkluzívne materiály budujú meno a prestíž redakcie. Problémom je aj samotná príprava budúcich novinárov. Neviem si predstaviť, akých novinárov vyprodukuje FMK v Trnave, ak dekanka obhajuje prítomnosť konšpirátora na ich konferencii a z jej reakcií sa dozviete, že nemá problém s médiami, ktoré šíria hoaxy a manipulácie, ale naopak s opovrhnutím rozpráva o redakciách a novinároch z klasických médií.
Lucia Tomečková
