Je komunikácia so ženami v parlamente iná a ako dopadnú voľby vo Veľkej Británii? Spýtali sme sa známeho slovenského politika.
Miroslav Beblavý
Nezaradený poslanec NR SR
V strane spolupracujete hlavne so ženami. V čom je komunikácia s nimi iná ako s mužmi politikmi?
Moje ženské kolegyne sú rovnako rôznorodé ako mužskí politici. Rozdiel je najmä v témach, ktorým sa venujú. Menej dôrazu kladú na rôzne symbolické súboje a témy súvisiace s politikou pre politiku a viac sa venujú konkrétnym otázkam, ako zlepšiť ľudí. Inými slovami, aj vďaka mojim kolegyniam dávame taký dôraz na sociálne a hospodárske témy, obzvlášť na školstvo a zdravotníctvo.
Čím si to vysvetľujete, že Briti zveria v ťažkých časoch svoju krajinu takmer vždy do ženských rúk?
Netrúfam si to komentovať, lebo aj keď kráľovnou je od roku 1953 žena, krajine reálne vládne predseda vlády a tam zatiaľ boli ženy „len“ dve. Aj to však ukazuje, že v Británii väčšina ľudí už pri premiérovi nerieši pohlavie, ale to, či na to daný politik alebo politička má. A tak to má byť. U nás som pri vláde jedinej premiérky Ivety Radičovej videl, že veľakrát bola riešená ako „žena“, aj keď robila to isté, čo muži.
Ukázal podľa vás v tomto volebnom období slovenský parlament, že si na Slovensku ženy vážime?
Slovenský parlament si momentálne neváži ani sám seba, nieto ešte iných. Andrej Danko je príklad toho, ako si môžeme kúpiť najdrahší oblek, ale nemôžeme si kúpiť rozhľad ani úctu k iným ľuďom. A od neho sa bohužiaľ momentálne odvíja politická kultúra v parlamente.
Lucia Tomečková
