Čo sa v slovenskom zdravotníctve za posledné dva roky ešte viac zhoršilo a naopak zlepšilo a naozaj sa porušujú práva pacientov viac ako predtým? Spýtali sme sa prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov SR.
Mária Lévyová
Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov SR
Analytici a experti na zdravotníctvo po dvoch rokoch upozorňujú, že nový minister zdravotníctva pri nástupe viac nasľuboval ako reálne doteraz urobil. Ako to vnímate vy?
V zdravotníctve sa zásadná zmena neurobila už roky, vždy sa len kozmeticky hasili nejaké akútne problémy (zmluvy s lekármi, dlhy nemocníc, nedostupnosť konkrétneho lieku, ale nie systém ako taký). Takže očakávať, že to, čo sa nevyriešilo za 10 rokov, vyrieši niekto za rok, by bolo asi naivné. Na druhej strane je škoda, že viaceré aj pre pacientov zaujímavé zmeny, napríklad zavedenie doplnkových ordinačných hodín ako riešenie problému s poplatkami, minister napokon nepresadil. Určite aj odloženie oddlženia nemocníc nie je dobrým signálom. Ukazuje to ale skôr na to, že pre vládu je z pohľadu financií prioritou niečo iné ako zdravotníctvo. Uvidíme aj ako dopadne nový zákon o lieku, hoci samotná filozofia návrhu nie je zlá. Na Slovensku potrebujeme totiž hovoriť aj o rozumnej spotrebe liekov, teda ako zamedziť nadbytočnej spotrebe, čo je aj cieľom nášho projektu Lieky s rozumom. Na strane druhej je potrebné zvýšiť dostupnosť drahšej inovatívnej liečby a zabezpečiť lacnejšiu liečbu tým, ktorí sú nastavení na generickú liečbu.
Čo sa podľa vás v slovenskom zdravotníctve za posledné dva roky ešte viac zhoršilo a naopak zlepšilo?
Zdá sa mi, že sa aspoň začalo hovoriť o opatreniach, ktoré by vedeli priniesť reálnu zmenu – ako je napríklad jasná definícia nároku a podmienok jeho vymožiteľnosti. Určite sa podarilo vysporiadať aj s reexportom liekov, ktoré spôsobovali nedostupnosť liekov na Slovensku, čo sme mapovali aj v rámci projektu Nedostupné lieky. Nedá sa teda povedať, že by sa nič neurobilo. Ale stále tu chýba také to jedno veľké upratanie. Nastavenie pravidiel a ich finančné krytie. Vnesenie stability a vzájomnej dôvery do systému medzi regulátorom, poisťovňami, poskytovateľmi, pacientmi a zdravotníkmi.
Pacienti všeobecne nemajú pocit, že právo a zákony stoja na ich strane. Naopak hlásia ešte väčšie porušovania ich práv, od neúnosných čakacích lehôt k špecialistom, až po úhradu či právo na kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Cítite to aj vy, že situácia v zdravotníctve sa pre pacientov z roka na rok zhoršuje?
Bohužiaľ áno. Môže to samozrejme súvisieť aj s tým, že sa vo väčšej miere pacienti verejne ozývajú, čo je ale veľmi pozitívny a želaný posun. Pretože je len na nás pacientoch, aby sme si nárokovali lepšiu a dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť. V tom by nám samozrejme najviac pomohla už spomínaná zákonná definícia nároku pacienta. Faktom ale je, že v niektorých regiónoch nám starnú lekári, sestry a zdravotníci, teda zhoršuje sa dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Nemáme žiadnu stratégiu plánovania a stabilizácie ľudských zdrojov, chýba ich rozmiestnenie podľa potrieb obyvateľstva. Zároveň s tým, že nám starne populácia sa samozrejme stupňujú problémy čakaním, dostupnosťou a nastavením fungujúceho systému dlhodobej starostlivosti. Čím dlhšie sa budú riešenia kumulujúcich problémov v zdravotníctve odkladať, tým komplikovanejšie a nákladnejšie budú ich riešenia.
Lucia Tomečková
