V rubrike Tri otázky pre …. sme sa jej pýtali aj na to, či sa workoholizmus môže skončiť aj invalidným dôchodkom. Ponúka tiež recept na to, ako v zdraví prežiť enormné nasadenie a zaťaženie v práci.
Mária Humeníková
KLINICKÁ PSYCHOLOGIČKA, PSYCHOTERAPEUTKA
Venuje sa duševnému zdraviu, psychoterapii, psychosomatike a krízovej intervencii.
Manažéri sú stále viac od vedenia či majiteľov firiem tlačení do lepších výsledkov, ľudia sú v práci pod väčším tlakom. Ako si v tomto vysokom pracovnom tempe môžu udržať správne duševné zdravie?
Keď je tempo príliš vysoké, je potrebné spomaliť, vedome. Rozdeliť svoje sily, pozornosť a energiu a venovať sa aj niečomu inému, než je práca – koníčky, vzťahy v rodine, priateľstvá, zaraďme do života pohyb, vydávajme sa pravidelne na prechádzky do prírody. Záťaž striedajme s odpočinkom. Vyčerpajme dni dovolenky, ktoré máme v priebehu roka, neprenášajme ich do ďalšieho. Počas voľna je dobré vyvažovať svoje zameranie. Ak pracujeme duševne, hýbme sa, zapojme to, čo väčšinou nepoužívame. Ak pracujeme fyzicky, v ťažkých podmienkach, dožičme svojmu telu relax a regeneráciu v prostredí zdravého vzduchu. Nemusíme ísť na drahú dovolenku, stačí na čas opustiť to záťažové prostredie a tráviť čas spôsobom, pri ktorom nám je dobre a cítime, že žijeme. V každodennom zhone nezabúdajme na rituály, ktoré predelia čas práce a odpočinku (napr. po príchode z práce si dať sprchu, šálku dobrej kávy alebo čaju a s posledným dúškom prestať myslieť na robotu). A žime v prítomnosti, vychutnávajme si ju, skrášlime si to svoje „tu a teraz“…
Kedy sa človek vlastne stáva workoholikom?
Príznaky workoholizmu si všimnú najmä ľudia v blízkosti workoholika. Najčastejšie rodina, či kolegovia. On sám si svoju závislosť obvykle nepripúšťa, podobne ako alkoholik nevidí svoju závislosť, ktorou trápi seba alebo okolie. Na prvom mieste workoholikov je práca a práca. Nič iné im neprinesie toľko naplnenia. V práci sa cítia nenahraditeľní a pracujú aj 16 hodín denne. Prirodzene tým prichádzajú o čas, ktorý by mohli venovať rodine a priateľom. Zanedbávajú tak svojich blízkych, vzťahy s nimi, nevedia relaxovať a majú výčitky, keď nepracujú.
Môže sa vyhorenosť zamestnanca podpísať až pod jeho zdravie tak, že skončí na invalidnom dôchodku, napríklad s chronickým únavovým syndrómom?
Dlhodobé preťažovanie organizmu, ktorý sa nemá kedy regenerovať, naozaj môže viesť k závažným zdravotným problémom. Chronická únava môže človeka trápiť sama o sebe alebo sa spájať s inými ťažkosťami, ktoré sú spojené s poklesom výkonnosti a môžu mu znemožniť jeho sociálne role, či ho dokonca naozaj neraz aj invalidizovať.
Lucia Tomečková
