Bývalá moderátorka a redaktorka RTVS prezradila, prečo prijala miesto hovorkyne Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory SR a čo jej táto zmena priniesla.
Jana Holéciová
Hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory SR
Hovorí sa, že práca v televízii sa dobrovoľne neopúšťa. Ty si stoličku moderátorky a redaktorky spravodajstva vymenila za hovorcovskú. Prečo?
Áno. Pravda je, že koho raz opantá televízna, či rozhlasová žurnalistika a robí ju srdcom, tak ten len veľmi ťažko opúšťa tieto vody. V hlavnom spravodajstve RTVS som pracovala od roku 1998 najskôr ako redaktorka, neskôr aj moderátorka viacerých spravodajských relácií vrátane Správ a komentárov. Prioritne som sa venovala najmä poľnohospodárskym a potravinárskym témam. Na jeseň 2014 som dostala ponuku pracovať pre Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru. Nebolo to ľahké rozhodnutie. Nasledujúce dva mesiace som non stop riešila dilemu. Odísť na neznámu hovorcovskú pôdu, alebo ostať pre mňa v dôverne známom televízno – rozhlasovom prostredí. Nakoniec som sa rozhodla pre zmenu. Chcela som sa o poľnohospodárstve a potravinárstve dozvedieť viac. Chcela som túto oblasť viac priblížiť bežnému divákovi, poslucháčovi či čitateľovi prostredníctvom agropotravinárskych tém, ktoré ako hovorkyňa posúvam mojim kolegom novinárom. Jednoducho lákala ma predstava spolupodieľať sa na zmene spotrebiteľského správania nás, Slovákov, cez médiá. Je to práca náročná a najmä na dlhé trate. Práca našich poľnohospodárov a potravinárov je stále nedocenená. Stále v niektorých ľuďoch žijú predsudky voči tomuto odvetviu, naďalej nie každý rozumie tomu, prečo si máme v obchode radšej kúpiť mlieko pochádzajúce od slovenskej dojnice alebo čerstvý chlieb od slovenského pekára. A to je pre mňa ako bývalú redaktorku a momentálne hovorkyňu veľmi veľká výzva, ktorú sa snažíme spolu s mojimi kolegami v práci krok po kroku napĺňať.
Momentálne stojíš pred mikrofónom, teda opačne. Predtým si ho držala v ruke. Je niečo, na čo sa z opačnej strany dnes pozeráš už inak?
Ako hovorkyňa sa už inak pozerám na pripravenosť resp. nepripravenosť novinára na rozhovor na poľnohospodársku alebo potravinársku tému. Je mojou úlohou aj to, aby som mu trpezlivo vysvetľovala podstatu témy a snažila sa ho ľudským prístupom motivovať k tomu, aby k nám pre rozhovor prišiel zas. Čím viac sa totiž o poľnohospodároch a potravinároch v médiách hovorí, tým lepšiu predstavu môžu mať naši spotrebitelia o tom, čo znamená vyrobiť zdravú a čerstvú potravinu. A tým častejšie potom môžu siahať v obchodoch po potravinách vyrobených na Slovensku. Neodsudzujem neznalosť problematiky u novinára, keď ju sprevádza snaha dozvedieť sa niečo viac. Je mi sympatické, keď sa mi redaktor úprimne prizná, že téme nerozumie. Ochotne mu vysvetlím, poradím, sprostredkujem kontakty. A ešte viac si cením, keď vidím z jeho strany nefalšovaný záujem o agropotravinárske dianie aj v časoch, keď nie sú jarné mrazy alebo suché leto. Jednoducho si cením, keď novinári riešia rozmanité témy počas celého roka. Poľnohospodárstvo a potravinárstvo je veľmi chrumkavé. Môže byť pre novinára zdrojom obzvlášť zaujímavých tém, len treba mať oči otvorené dokorán.
Čo ťa na novej pozícii po dvoch rokoch práce najviac prekvapilo a na čo nedáš dopustiť?
Prekvapil ma široký záber úloh, ktoré cez pracovný deň robím. Nie sú to len odpovede na novinárske otázky. Vymýšľam si témy, ktoré by mohli byť zaujímavé pre novinárov. Inšpirujem sa prácou kolegov z úradu alebo členov našej komory, teda samotnými poľnohospodármi alebo potravinármi. Veľa cestujem, píšem články, robím rozhovory, organizujem tlačové besedy, dosť často moderujem rôzne odborné konferencie, ale aj milé spotrebiteľské podujatia. V rámci nášho projektu Hovorme o jedle čítam a hodnotím literárne práce žiakov základných škôl, ktoré píšu o slovenských potravinách. Neverili by ste, ako úžasne môže už aj piatak uvažovať o význame potravín a zdravej výživy. A aké krásne básne môže na tieto témy stvoriť. Občas mám z nich aj slzy v očiach. V práci s novinármi mi pomáha aj môj kolega z tlačového odboru, ktorý zase veľa fotí, robí videoreportáže, stará sa o náš web a sociálne siete. A na čo nedám dopustiť? Na vedomosti, ktoré môžem získať. Na ľudí, s ktorými sa stretávam. Na pozitívne informácie o tom, že sa to dá aj v slovenskom poľnohospodárstve a potravinárstve. A na voľnosť a rozmanitosť, ktorú mi dáva moja práca.
Lucia Tomečková
