Čo si myslí o projektoch zameraných najmä pre Rómov bývalá poradkyňa splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny? Jej názor i ďalšie zaujímavé informácie sa dozviete v článku.
Denisa Havrľová
Mediálna poradkyňa poslanca, aktivistka, bývalá novinárka a poradkyňa splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny
Robila si aj novinárku, poradkyňu pre splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny, dnes si asistentka poslanca. Ktorá práca bola pre teba doteraz naozaj srdcovkou?
„Mojou srdcovkou je písanie. Takže v pozícii novinárky som sa cítila najlepšie. Prinášať informácie o tom, čo sa deje, nachádzať zaujímavé príbehy ľudí a vďaka slovu ich posunúť čitateľom bolo niečo, čo ma tvorilo. Samozrejme každá práca ma niekam posunula, či už to bola mediálna poradkyňa pre splnomocnenca vlády pre rómske komunity A. Ravasza, alebo pre poslankyňu NR SR A. Bašistovú.“
Pre národnostné menšiny sa toho na Slovensku urobilo veľmi veľa a stálo to milióny eur. Máš pocit, že to naozaj malo význam , a že sa aj niečo zmenilo?
„Je veľmi dôležité, aby sme povedali, že niektoré financie išli na nezmyselné projekty a v tom doposiaľ vidím najväčší problém. Treba si uvedomiť, že rómska otázka a jej financovanie by sa nemalo stávať biznisom. Chcem byť objektívna, takže veľa vecí sa aj zmenilo, posunulo. Najdôležitejšie by však bolo tieto finančné prostriedky vynaložiť do vzdelávania. Tam vidím silu a nie podporovať akési varenie a pečenie rómskych žien.“
V čom je pre teba práca asistentky poslanca zaujímavá? Na prvý pohľad totiž vyzerá dosť nudne. Predsa len si bola novinárka a aktivistka.
„Práca mediálnej poradkyne je o komunikácii s novinármi a výhodou u mňa bolo hlavne to, že mám doteraz výborné vzťahy aj s bývalými kolegami, takže o to to bolo jednoduchšie. Mojou úlohou bolo hlavne radiť, ako sa odprezentovať a načo reagovať, keď je to potrebné. Priznávam sa, že novinárčina bola viac adrenalínová a o nude sa nedá v žiadnom prípade hovoriť. Verím, že všetko čo som absolvovala, malo zmysel. Teraz som bohatšia o poznanie, čo všetko obsahuje aj takáto práca.“
Lucia Tomečková
