OZ Leca pripravuje na september slávnostný benefičný galavečer ŠTVORLÍSTOK PRE TALENTY na podporu talentovaných detí a mládeže zo sociálne znevýhodnených rodín . Podujatie podporujú nielen český prezident a slovenský predseda vlády, ale aj mnohí českí a slovenskí umelci. Okrem napríklad Hany Zagorovej, či Idy Rapaičovej aj slovenská koncertná umelkyňa a pedagogička Božena Ferancová.
Prečo ste sa do tohto projektu zapojili a ako konkrétne pomôže výťažok z galavečera deťom?
Ponuku som prijala veľmi rada, pretože poznám minimálne dve študentky z konzervatória aj z Vysokej školy múzických umení, kde pôsobím ako pedagogička a viem, že OZ Leca skutočne štipendistkám pomáha. Napríklad poskytuje im preplácanie nákladov so štúdiom, poplatky na súťažiach , či majstrovských kurzoch. Počas roku pripravujú pre týchto mladých rôzne aktivity, kde môžu prezentovať svoje umelecké schopnosti a talent. Všetci profesionálni umelci, ktorí podporujeme tento galavečer, sme sa vzdali nároku na honorár, aby sme prispeli deťom na ich sny.
Poznáte konkrétne aj životné príbehy detí?
Už na skúškach galavečera som si všimla malinké talentované detičky. Viem, že niektoré to majú ozaj ťažké. Cez to všetko som z ich vystúpenia cítila nesmiernu radosť, odovzdanie sa hudbe, živelnosť, spontánnosť, úprimnosť a vďaku, že verejnosti môžu ukázať čo v nich je, aký talent a ako si to vedia užiť. Oni sa vlastne stále hrali a tešili a popri tom boli tak úžasne talentované. Niektoré deti nemajú ani nato, aby chodili do základných umeleckých škôl. Ich rodičia im to nemôžu zaplatiť. Preto ma OZ Leca môj obdiv a podporu.
Na benefičnom koncerte sa predstavia aj deti z oblasti folklóru. Ako môže formovať deti a čím je iný ako iné druhy umenia?
Z vlastnej skúsenosti viem, že folklór mal na môj umelecký rast veľký vplyv. Detstvo som prežila v nádhernom podpolianskom kraji v Detve, ktorá je známa doma aj v zahraničí hlavne vďaka jedinečnému folklóru. Podpolianske slávnosti majú dlhoročnú tradíciu a mnoho mladých tam spája práve ľudová pieseň a tanec. Dlhé roky som tam účinkovala, za čo vďačná a hrdá. Našťastie som mala pri sebe moju mamku starostlivú, veľmi prísnu ale dobrú a skvelých ľudí, ktorí ma od šiestich rokov vo folklórnom súbore Detvanček podporovali a tak posúvali ďalej.
Za krátky čas sme sa formou hry naučili piesne, hádanky a riekanky, ktoré boli rytmizované a podložené ľahkou ale i náročnejšou melodikou, ktorá rozvíjala moju schopnosť dobre intonovať a cítiť tempo reči a rytmus piesní, čo mi neskôr veľmi pomohlo na konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení, operný spev. Všetci v súbore sme napredovali raketovou rýchlosťou aj po tanečnej, aj po hudobno- dramatickej stránke. Vedúci nám pri prezliekaní napríklad do sukní merali čas, aby sme to potom na predstavení stihli.. boli neoblomní, prísni a my sme s radosťou makali. V súbore som účinkovala často ako sólistka a spievala aj ako víťazka súťaží na Podpolianskych slávnostiach pieseň “ Po záhrade chodila, rukami lomila. “ Som veľmi šťastná, že existuje záznam, o ktorom som sa dozvedela len nedávno. Je to pre mňa obrovská pamiatka. Táto pieseň ma ako dievčatko veľmi preslávila, ak to môžem takto napísať. Dokonca, keď som robila prijímačky na VŠMÚ, komisia sa ma opýtala, či som to ja, to malé dievčatko z Detvy . 🙂
Spev je pre mňa terapia. Dáva mi slobodu, rozlet , šťastie , lásku. Snažím sa to vysvetliť aj mojim študentom. Samozrejme techniku musíme ovládať , ale to je len prostriedok k vyjadreniu hudby, emócií , pocitov a rôznych farebných odtieňov. Prostredníctvom hudby môžeme toľko vyjadriť! V každej fráze aj v tej najťažšej môžeme priniesť srdce a dušu , to svoje a potom bude každý z nás iný, ale cez hudbu nás bude spájať jedno a to je láska . A začalo sa to jednoduchou ľudovou piesňou v mojich šiestich rokoch v Detve…..
Lucia Tomečková
