Ako sa dá zvládnuť práca, v ktorej sa denne stretávate s nešťastím? Spýtali sme sa hovorcu Operačného strediska zdravotnej služby Slovenska Borisa Chmela.
Boris Chmel
Hovorca Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR
Okrem práce hovorcu operačného strediska záchranky si začal aj maľovať obrazy. Dokonca nimi podporuješ rôzne charitatívne akcie, či spolky. Kde sa to v tebe vzalo?
„Maľovaniu som sa venoval do puberty, takže oblúkom som sa k nemu v zrelom veku vrátil. Spúšťačom bolo narodenie syna. Zrazu som mal nápady, inšpiráciu a ono to na prekvapenie pokračuje už vyše dva roky. A ak tým ešte môžem pomôcť chorým detičkám, ktoré sú veľkými bojovníkmi, tak to je asi jedna z najzmysluplnejších vecí, ktoré som v živote urobil a robím.“
Ovplyvnila nejakým spôsobom tvoja práca, v ktorej sa denne stretávaš s nešťastím, tvoj súkromný život? Možno aj tvoje maľovanie nie je náhoda a je to istý relax od práce spojenou s tragédiami.
„ Áno, je to relax a najmä vyčistenie si hlavy po práci, kde sa denne stretávam s udalosťami, ktoré nie sú veselé a končia až tragicky. Je to ťažké na spracovanie, preto potrebujem takúto psychohygienu. Samozrejme sú udalosti, ktoré sa žiaľ ani časom nedajú vytesniť. Sú to predovšetkým smrteľné úrazy, nehody detí, ako napríklad autobusu so školákmi.“
Mnohým nešťastiam by sa určite dalo predísť. Čo by si odporúčal všetkým, ktorých doteraz obišli?
„Väčšine nešťastí by sa dalo predísť, ak by sme boli viac ohľaduplní a pozorní, najmä k svojmu okoliu. Stačí stotina sekundy a životy a osudy mnohých ľudí sa môžu fatálne zmeniť. Preto by sme mali byť menej agresívni, najmä na cestách. A mali by sme vedieť poskytovať prvú pomoc, pretože záchranu niekoho blízkeho do príchodu záchranky máme predovšetkým vo vlastných rukách.“
Lucia Tomečková
