Každý muž má isté základné očakávania pokiaľ ide o vzťah so ženami a rovnako tak každá žena má základné očakávania od vzťahu s mužom.
Nie sú to žiadne vrtochy ani fantázie, je to životná nevyhnutnosť: existujú tri veci, ktoré muž potrebuje získať od ženy a adekvátne tomu tri vlastnosti, ktoré má žena mať, aby sa muž vedľa nej dobre cítil.
Pokiaľ sa mužovi vedľa ženy nedarí dobre, začína upadať. Keď upadá, ochabujú jeho životné sily a trpia zdraví. Nejde o nejaké parazitovanie alebo rozmary. Muž je v tejto situácii ako dojča, ktorému sa nedostáva mlieka a začína slabnúť. Pokiaľ z pocitu povinnosti alebo pre silu náklonnosti so ženou zostáva, nebude dobre ani jemu, ani žene, ani rodine.
Prvá ženská nevyhnutnosť – sebestačnosť.
Čo je to? Umenie radovať sa bez ohľadu na okolnosti. V podstate ide o stav rezerv. Ak sa žena cíti dobre, je plná elánu, švitorí ako vtáčik a raduje sa z toho, čo robí alebo nerobí, generuje energiu. Už staré čínske texty hovoria o žene ako zdroji energie.
Muž, ktorý prichádza zo zamestnania, sa k žene uchyľuje ako k energetickému zdroju. Ak však má žena zlú náladu, neposkytne mu silu, ktorú muž potrebuje, aby mohol robiť, čo má robiť. Preto má žena predovšetkým robiť to, čo sa jej páči. Ak chce vyšívať, nech vyšíva. Keď sa jej chce spievať, nech spieva. Ak nechce nič z toho, nech sa kochá pohľadom na seba do zrkadla, ak jej to zdvihne náladu. Ak je žena so životom spokojná, dostane sa mužovi od nej tej podpory, tej sily, ktorá mu umožní víťaziť v boji, poraziť konkurenciu, zaistiť si príjmy a zaoberať sa všetkými ostatnými mužskými záležitosťami.
Ak nie je žena spokojná, prestáva byť príťažlivá. Biologicky sú muži a ženy vybavení tak, že jeden z nich je darcom a druhý príjemcom. Darcom je žena. Nepotrebuje získavať energiu od muža, získava ju z prírody. Nech má žena koľko chce detí, je schopná ich všetkých milovať. Nech má koľko chce záujmov, dokáže sa im všetkým venovať. Pretože je v nej skrytý nekonečný zdroj rozvoja, pretože je prírodou určená na vytvorenie nového života.
Je veľmi dôležité pochopiť túto jednoduchú vec. Základnou potrebou muža je získavať od ženy energiu.
Moderné ženy často chcú – či skôr sú nútené – spojiť dohromady všetky role a zabúdajú na tú hlavnú: byť zdrojom energie. Ak nie ste naplnená radosťou, ak nie ste šťastná z toho, čím sa zaoberáte, ak je vám nepríjemné byť sama sebou, potom je úplne jedno, aké máte prednosti, ak ste skvelá matka a gazdiná alebo koľko zarábate peňazí…
Ak žena nezaujíma sama seba, ako by mohla zaujímať muža? Musíte sa na seba pozerať so zaľúbením, potom na vás budú so zaľúbením hľadieť aj ostatní. Prvoradé je teda vaše vlastné šťastie, vaše osobné a na mužovi úplne nezávislé umenie radovať sa zo života.
A potom je to vaša veľkorysosť, vaša schopnosť uveriť v muža, aj keď napríklad v prítomnej chvíli prejavil slabosť.
Známy taliansky herec Marcello Mastroiani vyhlásil, že každý muž v hĺbke duše dúfa nájsť v každej žene svoju matku. Žena po dvadsiatke si najskôr povie: „Prečo by som preboha mala milovať muža ako nejaké dieťa? Čo je to za nápad?“ Žena zrelšia však dobre chápe, čo tým herec myslel. Talianska matka je žena, ktorá je svojim dieťaťom nadšená. Všemožne ich povzbudzuje a každý jeho najmenší úspech je jej zdrojom veľkej radosti, ktorú okázalo dáva najavo. Ktorý muž by o toto nestál?
Pokiaľ je vo vašom vzťahu málo porozumenia a šťastia, napíšte si malý zoznam. Predstavte si, že váš partner je cudzí človek. Čo by ste na ňom ocenili? Bez ohľadu na to, ako sa k vám správa, čo máte za problémy atď. Čo by ste si na ňom vážili, čo by vám bolo príjemné, sympatické? Veľmi často mi ženy hovoria: „No áno, s inými ženami, to on je zlatý a svätý, ale ako príde domov, je z neho tyran (leňoch, hrubián, neciteľný buran…)“ Pozrite sa teda naňho ako na človeka , ktorý má vzťah s niekým iným. Pretože ak doma neprejavuje tie vlastnosti, ktoré dáva najavo, keď je pohromade s inými, je problém len a iba vo vás.
Veľmi užitočné je urobiť si také písomné cvičenie: žena písomne odpovedá na otázky „Môjmu mužovi sa najviac páči, keď ja….“ a „Môjho muža najviac nahnevá, keď ja…“ a analogicky tomu na svoje otázky odpovedá muž. Potom si papiere vymenia. Žiaľ, dosť časté sú situácie, keď spolu ľudia prežijú celý život a neobťažovali sa zistiť, čo by ten druhý od nich potreboval.
Skutočné spoluvytváranie rodiny, skutočný život naplnený vzájomnou podporou je možný len vtedy, ak správne odovzdávame energiu. Stáva sa, že každý z tých dvoch je presvedčený, že dáva to najlepšie, čo v ňom je, lenže partner to najlepšie nepotrebuje, potreboval by niečo celkom iné… Namiesto toho, aby si ľudia toto ujasnili, hromadia urážky a krivdy. A trpia a trápia sa. Ak v zozname niečích predností nevidíte žiadnu, ktorá by vás zaujala a napriek tomu s ním ďalej žijete, ako sa môžete čudovať, že nie ste vo vzťahu spokojní? Zamyslite sa – potrebujete takýto vzťah vôbec?
Ak je žena s partnerom stále nespokojná, začínajú sa u nej prejavovať poruchy endokrinného systému, máva poruchy gynekologického rázu… Treba teda včas pozrieť pravde do očí a opýtať sa sama seba: Kto som? Čo chcem? A kto je a čo chce on? Prečo sme spolu? Tieto jednoduché otázky dokážu často ujasniť celkom zložité a dôležité životné záležitosti. Len si ich treba položiť.
Druhou podmienkou úspechu je umenie veriť v toho, kto je vedľa nás.
Zopakujme si: náš vzťah k mužom je vzájomným energetickým vzťahom. Svoju náladu jednoducho vyžarujeme. Ak vyžarujeme nespokojnosť, dostáva sa od nás mužovi signálu ako chlapčekovi, ktorému mamička tvrdí: „Ty k ničomu nie si“. Chlapec, ktorému sa podobných vyhlásení dostáva, potom vždy predvádza to najhoršie, čo vôbec predviesť môže. Pretože keby sa pri takomto hodnotení mal snažiť ešte viac, stratil by sám pred sebou tvár. Takže keď umienene pritakáva: „Áno, som taký a iný už nebudem“, chce predovšetkým šokovať. Najdôležitejšia však je skutočnosť, že človek, ktorému sa nedostáva podpory a povzbudenia, sa nedokáže rozvíjať, nemôže realizovať svoje silné stránky, pretože postráda podporu, niečiu povzbudzujúcu vieru, že môže, že je schopný, že to dokáže. Nechcem tým tvrdiť, že máte manželovi suplovať mamičku; ide iba o to, že v neho máte veriť.
Skutočná materská láska práve tento rys, túto neobyčajne cennú motivujúcu vlastnosť presvedčivo demonštruje. Matka milujúca verí vo svoje deti, nech sú ich úspechy akokoľvek ničotné. Verí v nich a povzbudzuje ich a tým im dodáva silu ísť ďalej, zlepšovať sa a rozvíjať. Ak teda nedokážete veriť vo svojho muža, radšej sa s ním rozíďte. Pretože nech budete svoju nevieru maskovať akokoľvek, realita ju nevyhnutne potvrdí: buď muž urobí bankrot, alebo vám bude neverný, bude zlým otcom… Ak v ňom nevidíte žiadne cenné vlastnosti, určite to nájde reálny výraz.
Tretím závažným bodom, podmienkou úspechu, je znalosť: vedomie toho, ako sme utváraní, pochopenie, že máme každý svoje nástroje, svoje reakcie.
V podstate táto zásadná znalosť podstaty ženskej a mužskej povahy spočíva v tom, že treba prijať ako fakt jednoduchú vec: veľmi sa odlišujeme. Je veľmi dôležité zistiť kto som ja a kto je on, aby sme mohli spolu existovať, aby sme mohli spoločne konať, spoločne žiť. Nielen že hovoríme každý inou rečou. Vždy budeme každý hovoriť inou rečou. A je jedným zo zázrakov života, že je možné milovať, byť šťastná, pociťovať jednotu a poznávať svet s bytosťou nám tak úplne nepodobnú. Keby sme si boli viac podobní, evolúcia by bola úplne iná.
Preto to prvé, na čo ženy vždy vyzývam, je, aby mužov nesúdili, ale aby im porozumeli. Aby skúmali, ako je utváraná mužská psychika. Nie konkrétne ich manžela, ale všeobecne. Aby brali do úvahy, že muži majú iný spôsob myslenia. Našťastie dnes máme celú záplavu kníh i kurzov na túto tému. Je predsa veľmi zaujímavé, učiť sa chápať svet tak nepodobný nášmu, svet milovaný, blízky a drahý. S týmto porozumením môžete v partnerstve dosiahnuť také vzájomné pochopenie a partnerské ocenenie, ktoré sa nedá s ničím porovnať a ničím nahradiť.
S. Dobrovoľská
Zdroj: www.adaline.cz