Rodáčka zo Žiliny vraj túžila byť policajtkou alebo archeologičkou.
Slovenskú herečku a speváčku Barboru Švidraňovú rodičia odmalička hudobne i tanečne vzdelávali. „Od štyroch rokov som začala hrať na klavíri, spievať aj tancovať,“ priblížila v rozhovore pre agentúru SITA. Na konzervatórium sa však napriek svojim záľubám podľa vlastných slov nikdy nehlásila. „Vyštudovala som normálne gymnázium, lebo ako malá som ešte nevedela, čo budem robiť. Ťahalo ma to na konzervatórium, no potom som si to rozmyslela, lebo tam sa študoval operný spev a ja som sa nechcela úplne zaškatuľkovať do opery. Potom sa z toho totiž ťažko dostáva,“ zdôvodnila 26-ročná interpretka svoje rozhodnutie.
K opere má však mladá herečka stále veľmi pozitívny vzťah. „Operu milujem, aj sa mi veľmi páči, ale chcela som byť, čo sa spevu týka, flexibilnejšia. V puberte ma potom začal veľmi zaujímať džez a také modernejšie veci, tak som sa začala venovať tomu a už som pri tom aj zostala,“ poznamenala.
Barbora Švidraňová spomína na zážitky s folkloristami
Počas štúdia na gymnáziu Švidraňová napokon neplánovane privoňala i k divadlu. „Mali sme na škole Divadlo mladých, také ochotnícke amatérske autorské divadlo, kde som začala pôsobiť a postupne ma to začalo zaujímať. V tom čase som už tancovala v Maľovanom na skle u nás v Žilinskom divadle a v Cigáni idú do neba – tam som aj spievala,“ podotkla jedna z tvárí seriálu Búrlivé víno.
Ako však tvrdí známa Žilinčanka, herečkou sa nikdy stať nechcela. „Nikdy som nechcela byť herečka. Mala som toho veľa – najprv som chcela byť policajtka, potom archeologička a potom všetko možné, ale herectvo mi nikdy nenapadlo. Brala som to ako hobby, ako zábavu,“ povedala. „Bola som dosť hyperaktívne dieťa a zaujímalo ma všetko naokolo, bola som strašne zvedavá, takže moji rodičia boli asi radi, že som chodila tam a tam, na hudobnú, na zbor, na tanečnú, na angličtinu, všade možne, kde sa len dalo,“ zasmiala sa.
Až do osemnástky sa pritom atraktívna herečka naplno venovala ľudovému tancu. „Kým som išla na výšku, tancovala som folklór, potom sa to už nedalo stíhať – z Bratislavy chodiť do žilinského súboru, to bolo ťažko,“ uviedla. Na vysokej škole sa však priučila novým tanečným štýlom, čo si veľmi cení. „Tancovala som na škole iné štýly, naučila som sa tam spoločenské tance, džezbalet a všetky takéto veci, bolo to veľmi zaujímavé,“ priblížila.
