Mnohé z našej „úprimnej lásky“ je jednoducho výmenný obchod – milujem ťa, pretože mi je s tebou dobre; milujem ťa, pretože pri tebe som ktosi; milujem ťa, pretože ma potrebuješ; milujem ťa, pretože mať niekoho pri sebe mi dodáva pocit istoty.
Lenže všetko toto sú len prechodné stavy. Ten druhý ma možno omrzí, možno priberie a ostatní mi ho prestanú závidieť, možno ma prestane potrebovať, no možnože aj ja nadobudnem pocit sebaistoty a nebudem odkázaná na istotu toho druhého. A len čo sa stav zmení, zmení sa aj môj pocit „lásky“ k tomu druhému.
Skutočná láska nastáva, keď sa nám podarí vyslobodiť zo sveta nedostatku, problémov a boja, kde jeden má a iný nemá a tak sa musíme obávať, či sa aj nám ujde… a vnútorne sa vyladiť na svet dostatku, príležitostí, radosti a hry. Takáto láska nepotrebuje podmienky, nepotrebuje dôvody. Dokonca nepotrebuje ani objekt, na ktorý by sa upínala. „Teba milujem a teba nie“ je typický stav spojený s podmienkami.
Ak však láska vychádza z vášho vnútra, prestáva byť prostriedkom na naplnenie nejakej potreby a stáva sa základným spôsobom, akým sa spájate so svetom naokolo. Každý obláčik, každé stebielko trávy je pre vás príjemné a potrebné a má vašu plnú lásku. No a potom máte ešte aj zopár ľudí, s ktorými na tejto vlne lásky máte navyše aj vzťah.
Skutočná láska je rešpekt k všetkému, čo existuje, a pokora v narábaní s tým.
Sun Belangelo